Pri príležitosti 100. výročia založenia prvej Československej republiky a zapojenia sa nórskeho dramatika Bjørnstjerna Bjørnsona do boja za práva Slovákov a iných malých národov, Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva na Slovensku a mesto Košice zorganizovali konferenciu a výstavu venovanú Bjørnsonovmu odkazu, ktoré sa uskutočnili 6. februára 2018 v košickej Kunsthalle.
Konferencii predchádzalo slávnostné odhalenie nového pamätníka venovaného Bjørnstjernemu Bjørnsonovi v Mestskom parku v Košiciach, ktorý bol vytvorený v rámci projektu „Odkaz Bjørnstjerneho Bjørnsona – bojovníka za práva Slovákov", financovaného z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska 2009 – 2014 v Slovenskej republike.
Realizátorom projektu je mesto Košice v spolupráci s partnerom - nórskou vládnou inštitúciou KORO.
Na podujatí sa zúčastnila viceprimátorka mesta Renáta Lenártová, veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva J.E. Inga Magistad a štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek. Na samotnej konferencii vystúpil ako hlavný rečník nórsky spisovateľ a Bjørnsonov životopisec Edvard Hoem, ktorý sa neskôr zapojil aj do panelovej diskusie o Bjørnsonovej práci a odkaze spoločne so slovenským autorom Milanom Žitným a českým spisovateľom Ladislavom Řezníčkom. Diskusiu moderovala veľvyslankyňa Magdaléna Vášáryová.
Súčasťou konferencie bola aj prezentácia pamätnej knihy o Bjørnsonovi, ktorú predstavila veľvyslankyňa Marianna Oravcová z MZVaEZ SR, pričom herci Slovenského národného divadlo predčítali z Bjørnsonovej hry "Nad našu silu II".
Popoludní bola oficiálne otvorená výstava venovaná životu a práci Bjørnstjerna Bjørnsona, ktorú organizuje Slovenská národná knižnica v Martine a Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva v SR, spoločne s košickou Kunsthalle. Výstava potrvá šesť týždňov, potom sa z Košíc presunie
do iných slovenských miest.
"Je mi cťou a potešením, že dnes môžeme odhaliť ďalší pamätník venovaný môjmu veľkému rodákovi Bjørnstjernemu Bjørnsonovi – literárnemu velikánovi, držiteľovi Nobelovej ceny a v neposlednom rade zapálenému bojovníkovi za ľudské práva, národné sebaurčenie a práva malých národov. Bjørnson bol skutočným priateľom Slovákov počas ich boja proti útlaku v Rakúsko-Uhorskej monarchii a jeho podpora práv malých národov a demokratické myslenie sa stali zdrojom inšpirácie v procese národného obrodenia v Európe po prvej svetovej vojne, a teda aj pre vznik prvej Československej republiky," povedala nórska veľvyslankyňa Inga Magistad, ktorá zároveň citovala Bjørnsona: "Všetko, čo sa týka ľudstva, sa týka aj mňa! Ak mojou piesňou alebo mojimi slovami môžem prispieť k zlepšeniu situácie chudobnejších ľudí, budem na to hrdý viac ako na vavríny od Shakespeara, Miltona a Goetheho dohromady. "
Bjørnstjerne Bjørnson
"Môj boj za Slovákov ma stojí veľa času, ktorý obzvlášť potrebujem na literárnu tvorbu. Ale nesťažujem sa, pretože mi to prináša radosť. Nikdy v živote sa mi nedostalo toľko ďakovania, a to má tiež svoju hodnotu," napísal Bjørnstjerne Bjørnson v liste v roku 1907.
Bjørnstjerne Bjørnson (1832-1910) bol nórsky dramatik, básnik, politik a známa osobnosť v rámci európskeho kultúrneho a spoločenského života na prelome 19. a 20. storočia. V roku 1903 dostal Nobelovu cenu za literatúru.
Ako dramatik vytvoril množstvo hier a próz na historické motívy a o živote nórskych sedliakov. Okrem toho napísal epické historické básne o nórskom národe a nórskej identite, ktoré mali na Slovensku veľký ohlas. Jeho prvý román Synnøve Solbakken bol určujúcim momentom v nórskej literatúre a znamenal začiatok jeho slávy. Tento a ďalšie romány, rovnako ako aj jeho hry pre divadlá, ako Nad našu silu II či Nový systém, boli preložené aj do slovenčiny. Bjørnson písal aj piesne a básne, okrem iného je aj autorom nórskej hymny Ja, vi elsker dette landet(Áno, milujeme túto krajinu) a ďalších známych piesní.
Bjørnson bol aktívnym spoločenským komentátorom a politickým aktivistom, ktorý sa prejavmi a článkami zapájal do boja za slobodu slova a náboženstva, za lepšie pracovné podmienky, za právo žien voliť, za rovnosť, demokraciu, ľudské práva a mier, za národné sebaurčenie a nezávislosť. Bol vedúcou osobnosťou v procese nórskeho národného obrodenia a aktívne obhajoval spoločenské zmeny a ochranu práv menšín. Bjørnson cez romantické ľudové príbehy a historické hry posilňoval národné povedomie a rozvoj nórskeho divadla a jazyka. Podobne ako Hviezdoslav, aj Bjørnson našiel záľubu a vieru v jednoduchom sedliackom ľude.
Bol veľkým odporcom vojny ako riešenia medzinárodných konfliktov a aktívnym obhajcom mieru. Vo svojich posledných rokoch venoval Bjørnson veľa energie na obranu práv malých národov, vrátane Slovákov, ktorí čelili silnému politickému útlaku v Rakúsko-Uhorsku. Slovensko sa tak stalo krajinou blízkou Bjørnsonovmu srdcu. Hoci ju nikdy nenavštívil, aktívne sa zapájal do boja Slovákov za ich vlastný jazyk a identitu. Napísal množstvo kritických článkov proti maďarskému útlaku, ktoré sa počas roku 1907 zverejňovali v európskej tlači. Vďaka týmto článkom sa svet dozvedel o situácii Slovákov a jeho aktivita vzbudila na Slovensku veľké nadšenie a nádeje. Slovenské noviny sa tejto
téme vtedy pravidelne venovali.
Bjørnsonova literárna tvorba, jeho morálne zásady a politická aj spoločenská aktivita mali ohlas u Slovákov a ďalších utláčaných národov na prelome 19. a 20. storočia. Veľa Bjørnsonových básní, románov a hier sa preložilo do slovenčiny už počas jeho života a na Slovensku sa stal oslavovaným spisovateľom. Jeho myšlienky o ľudských právach, demokracii a obrane malých národov získali podporu po prvej svetovej vojne a stali sa inšpiráciou pre budovanie národov po celej Európe, aj k vytvoreniu Československej republiky.
Jeho tvorba a politická angažovanosť – jeho odkaz – sú autentické aj dnes, rovnako ako jeho posledné slová na smrteľnej posteli "Dobré skutky zachraňujú svet" môžu slúžiť ako epitaf tomuto literárnemu velikánovi.
Video si pozrite tu: https://youtu.be/xxVzW7f_1p8
Galéria k článku
