Košice.sk

Ing. František Knapík

Heraldické obdobie - Druhá erbová listina

Dňa 31.januára 1423 v Bratislave vydáva Žigmund pre Košice prvú privilegiálnu listinu s prvou miniatúrou pre mesto v krajine.

Snaha Košíc o doriešenie mestského erbu privádza pred kráľov majestát košického prísažného a mešťana, magistra Ladislava Knola. Ako zástupca mesta je v úsilí o odstránenie neúplnosti erbu a nedostatku formy úspešný len čiastočne. Žigmund vydáva listinu formou privilégiá a mesto má v rukách očakávaný dokument, ktorý nie je len dočasným potvrdením jeho práva. Aspoň nespochybniteľné a trvalé právo je konečne po vyše 50-tich rokoch zabezpečené.

Druhá erbová listina pre mesto Košice z r.1423.

Za úspech však nemožno pokladať ničím neobohatené a takmer doslovné prepísanie oprávnenia z pôvodnej listiny, spočívajúce v používaní formy štítu na zástave len na posielacej a tajnej pečati. Tu sa v plnej miere prejavila zotrvávajúca neistota v tom, ako má vlastne mestský erb vyzerať. Vlastnou tvorbou mesta obohatené štítové znamenie darované už Ľudovítom Veľkým sa len potvrdzuje podľa mestského typária, ktorého riešenie sa stalo vzorom pre miniatúru listiny.

Miniatúra erbu z r.1423.

Miniátor prekresľujúc typárium len úmerne k štítu zväčšil anjela a odel ho do červeného šatu zlatom prepásaného cez prsia na spôsob ondrejského kríža. Na hlavu anjela položil zlatý prstencový diadém, z ktorého vyrastal jednoduchý latinský kríž. Obdivuhodne jednotiaci účinok celej miniatúry dosiahol damaskovaním plôch štítu erbu a damaskovaniu prispôsobeným rozvilinami v zelenom neutrálnom pozadí. Výtvarný účinok umocnilo orámovanie miniatúry puncovaným zlatým lístkovým pásom, mnohofarebnými kvetmi a rastlinnými rozvilinami v rohoch. Pozoruhodným na tejto armálnej listine je aj to, že v ľavom dolnom rohu pod textom je súčasne namaľovaný aj erb richtára mesta v tom čase, Jána Hebenstreyta, i keď o nebol priamo osobne žiadateľom o vydanie tejto listiny a v listine sa to ani nespomína.