Deň mesta Košice

Dóm sv. Alžbety


Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etápach:

Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne.

V druhej etape bola pozmenená pôvodna koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri nižšie priestory.
V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa. V tomto roku bolo postavené aj kamenné Pastofórium a južná veža dómu.
V roku 1491, počas obliehania Košíc, bol dóm veľmi poškodený. Opravu prevádzal staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokončil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov.

 
V dalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Frohde.  
Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktoru realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II. a jeho druhov z Turecka.  
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Verony.
Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety. Južný portál má dva vchody a organicky zapadá do koncepcie južnej predsiene.
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica. Veľkú hodnotu majú diela zachované v klenodiu.
  V súčasnosti prebiehajú na katedrále rekonštrukčné práce, ktoré začali v semptembri 1978.
Pohľad na niektoré zrekonštruované časti katedrály
Pohľad na Dóm zo západnej strany z Alžbetinej ulice
 


/© Foto: Alexander Jiroušek/

Mestské podniky