DEJINY KOŠICKEJ ŽIDOVSKEJ KOMUNITY V ČASOVOM SLEDE

1492   Jacobus Mendel prišiel do Košíc ako perfekt z poverenia kráľa Vladislava II. vyberať dane
1524   24. marca kráľ Ľudovít II. písomne oznamuje košickému magistrátu, že vedením mincovne v Košiciach poveril Žida Izáka.
1606   Eleazaurus, dvorný lekár poľského kráľa Zigmunda III. príde do Košíc liečiť knieža Istvána Bocskayho.
1616   Žid Riberial - lekár kniežaťa Gábora Bethlena - býva v Košiciach.
1765   1. marca sa Mestská rada uzniesla, že Židia nemôžu bývať v Košiciach a nemôžu prenocovať ani jednu noc v dome mešťanov. Pred uzatváraním mestskej brány musia opustiť mesto. Ubytovaní môžu byť jedine v hostinci Zöldfa - Zelený strom za mestskými hradbami.
1784   Furman Majer Izrael dostane oprávnenie na prepravu poštových zásielok. Býva na predmestí, v Hofstadte.
1814   Róthova vdova prenajíma od mesta priestory na Zvonárskej ulici, otvára a prevádzkuje kóšer hostinec. Jej syn študoval na univerzite v Padove a stane sa prvým košickým lekárom židovského pôvodu.
1817   Na území košickej farnosti žilo 11 963 občanov, z toho 10 435 rimsko-katolíkov, 948 evanjelikov a 6 židov.
1840   Podľa uznesenia parlamentu na základe zákona čl. XXIX, §1 je mestský magistrát povinný dať povolenie na usadenie aj židovským občanom.
1840   Uznesením č. 3758 zo dňa 6. augusta klenotník Jakub Burger ako prvý Žid dostane povolenie usídliť sa v Košiciach.
1842   Mesto poskytne pozemok na židovský cintorín.
1844   Židia podajú žiadosť a dostanú povolenie na výstavbu modlitebne.
1844   Veľkoobchodníci s vínom Izrael Moskovics a Herman Horovitz založia centrum na export tokajského vína. Syn Hermana Horovitza študoval na akadémii vo Viedni a stal sa jedným z najvýznamnejších maliarov portrétov v druhej polovici 19. storočia.
1848   Židovská náboženská obec po prvýkrát volí rabína.
1848   Košickí Židia sa aktívne zapoja do revolúcie ako dobrovoľníci.
1852   Aj Židia sa môžu stať členmi Košickej priemyselnej a obchodnej komory.
1858   Dr. Knopfler otvorí prvú židovskú advokátsku kanceláriu.
1865   Manó Kulka z poverenia bratov Khonovcov založí prvú košickú továreň na výrobu likéru. Neskoršie továreň preberie Hugó Schönherz a spravuje ju, až kým na základe II. Židovského zákona musí továreň opustiť.
1866   Postavia prvú košickú synagógu na terajšej Moyzesovej ulici.
1868   Otvoria prvú židovskú školu.
1880   Do vedenia Košickej priemyselnej a obchodnej komory sa dostane prvý Žid, Filip Bródy.
1883   Na Zvonárskej ulici postavia prvú ortodoxnú synagógu.
1885   Otvoria nový židovský cintorín vedľa verejného cintorína, kde okolo roku 1900 postavia pohrebnú kaplnku.
1893   Založia "Spoločenský kruh" (Társaskör) a Židovské kasíno.
1910   Postavia palác Židovského kasína.
1910   Prestavajú a rozšíria prvú košickú synagógu. Počet židovských občanov v Košiciach dosiahol 7000.
1921   Založia Spolok sociálnej pomoci Židov na Slovensku pre vojnové siroty so sídlom v Košiciach.
1926/27   Postavia školu na terajšej Tajovského ulici.
1926/27   Postavia ortodoxnú synagógu a školu na terajšej Puškinovej ulici.
1926/27   Postavia novú synagógu na terajšej Moyzesovej ulici pre neológov.
1931   V Nemecku vznikne ultrapravica - tzv. Harzburgský front.
1933   Hitler pred generálmi prednesie svoj program. V Nemecku začnú prenasledovať Židov.
1936   V Nemecku vydajú tzv. Norimbergské zákony, na základe ktorých zbavia Židov občianskych práv.
1938   Hitler preberá vedenie v armáde.
1938   Nemecké vojská obsadia Sudety.
1938   2. novembra na základe I. Viedenskej arbitráže Maďarsko dostane Južné Slovensko a Zakarpatsko. 11. novembra na čele s Horthym maďarské vojská prevezmú správu v Košiciach.
1938   8-14. novembra "Kristallwoche" - pogrom proti Židom v Nemecku.
1938   V Maďarsku prijali I. Židovský zákon.
1939   14. marca Tiso vyhlási vznik Slovenského štátu.
1939   1. septembra na rozkaz Hitlera útok na Poľsko.
1939   Židovskí utečenci z Poľska a Slovenska hľadajú cestu záchrany cez Košice.
1939   Okrem Židovskej náboženskej obce zrušia všetky židovské spolky v Košiciach a vyvlastnia ich majetky.
1939   V Maďarsku prijali II. židovský zákon.
1941   Schvaľujú III. židovský rasistický zákon podľa vzoru tzv. Norimbergského zákona.
1944   19. marca nemecké vojská obsadia celé Maďarsko a začne sa deportácia Židov. Povinnosť nosenia žltej hviezdy.
1944   Židia z celej Turniansko-Abovskej župy v počte asi 3-4 tisíc sú deportovaní do Košíc. Slovenskí Židia sa vracajú naspäť do hôr.
1944   Na základe príkazu, vydaného 25. apríla, sú Židia z územia mesta povinní hlásiť sa do 48 hodín v tehelni na okraji mesta, kde sa v malom, preplnenom priestore nachádza asi 14 000 ľudí.
1944   1. mája založia v meste getto, 13. mája ho zrušia.
1944   15. mája sa začne deportácia - odvoz I. transportu v nákladných vagónoch do koncentračných táborov, 19. mája - II. transport, 25. mája - III. transport, 2. júna - IV. transportom ukončili odvlečenie obyvateľov do Osvienčima a Buchenwaldu - do koncentračných táborov smrti.