VÝTVARNÉ UMENIE

Leopold Horovitz sa narodil v roku 1838 v Rozhanovciach, zomrel v roku 1917 vo Viedni. Maliar - portrétista. Napriek blízkym rodinným vzťahom ku Košiciam, vykonával svoju umeleckú činnosť mimo Košíc. Bol synom Hermana Horovitza, významného veľkoobchodníka s vínom. Základy kreslenia a maľovania sa učil v Košiciach u I. E. Rotha. Ako 15 ročný získal cenu na viedenskej akadémii, kde študoval v rokoch 1853-58. Vrátil sa do Košíc, kde pokračoval v štúdiu u V. Klimkovicsa. Od r. 1860 pôsobí v Paríži, kde sa zdokonalil v maľovaní portrétov. V r. 1870 sa vrátil do Košíc, kde sa oficiálne usadil, ale väčšinu svojho času strávil vo Varšave. Tu maľoval aj žánrové obrazy. Jeho obraz "Posledné dni skazy Jeruzalema" dostal ocenenie na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873. Napriek dosiahnutému úspechu oceneného obrazu vrátil sa k maľovaniu portrétov slávnych ľudí. Podobizeň cisára Františka Jozefa I. namaľoval trikrát, za čo dostal aj vyznamenanie III. stupňa železného kríža. S Košicami udržiaval styky až do smrti matky v r. 1904. V roku 1902 vystavoval svoje obrazy v Košiciach. Miestna tlač sledovala jeho úspechy.  
Imrich Emanuel Roth sa narodil v Košiciach v roku 1814. Matka bola majiteľkou Židovskej reštaurácie. Svojich synov vychovávala a usmerňovala veľmi oddane. Syn Matej študoval v Padove a stal sa prvým košickým lekárom židovského pôvodu. Emanuel Imrich sa stal slávnym umeleckým fotografom a maliarom. Študoval vo Viedni, v Mníchove a v Düsseldorfe. Dlhšie žil v Paríži, kde sa oboznámil s technikou fotografovania. Po návrate domov otvoril školu kreslenia. Venoval sa umeniu, kreslil, maľoval a fotografoval. Z fotografickej dielne E. I. Rotha pochádzajú najstaršie fotografické pohľady mesta. Jeho diela sa dostali aj do Bruselu na svetovú výstavu v roku 1857.  
Šimon Letzter - fotograf (14.2.1840 Šarišské lúky - 8.7.1911 Košice). Učil sa v Segedíne u rabína Leopolda Löwa. Ako 16 ročný prišiel do Košíc a stal sa fotografom. Jeho ateliér, zriadený na Hlavnej ulici vo dvore "Halmi" sa stal známym nie len v Košiciach, ale po celej krajine, aj vo Viedni. Fotografoval aj cisára Františka Jozefa I. Dostal objednávky aj od maďarskej vlády. Bol vynikajúcim obchodníkom. Od roku 1880 pôsobil aj ako obchodný prísediaci župného súdu. Za zásluhy v hospodárskom živote a v Obchodnej a priemyselnej komore dostal v roku 1906 Zlatý záslužný kríž s korunou. Bol členom mestského zastupiteľstva, funkcionárom židovského náboženského spolku Chevra Kadisha a slobodomurárskej lôže Resurrexit.  
Ármin Glatter, maliar. Narodil sa v Košiciach v roku 1861. Študoval v Budapešti a v Mníchove. V štúdiu pokračoval v Rusku, Francúzsku a Taliansku. Bol stálym vystavovateľom "Műcsarnok" v Budapešti, a zúčastnil sa na založení umeleckého klubu "Fészek". Je zakladaľom aj výtvarnej siene "Nemzeti Szalon". Maľoval väčšinou portréty, miniatúrky, ako aj žánrové obrazy. Svoje diela vypracoval veľmi precízne.
Jozef Polák - muzeológ, umelecký historik (3.2.1886 Praha - 1944 Oświencim-Brzezinka, Poľsko). Otec Jakub Polák, matka Ružena, rod. Tauberová. Prvá manželka Gréta, rod. Pechová (1920-), druhá Jiřina, rod. Ševčiková (1908-). Mal syna a z druhého manželstva dcéru. Gymnázium a právo absolvoval v Prahe. JUDr. Polák najprv právnik v Prahe, v rokoch 1919-1938 riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach, 1938-1942 pracovník Fotomeračského ústavu v Prahe, 1942-1944 riaditeľ Židovského múzea. V roku 1919 prevzal Hornouhorské Rákócziho múzeum, ktoré potom rozvíjal pod názvom Východoslovenské múzeum. V 30. rokoch ho vláda poverila prevziať a katalogizovať cenné zbierky konopištského a dečínskeho kaštieľa a Ministerstvo školstva a národnej osvety ho vymenovalo za konzervátora východoslovenských okresov. Húževnatý a invenčný muzeológ, doplnil a spracoval zbierky, z ktorých už v roku 1919 usporiadal výstavy. Do konca septembra 1938 usporiadal 216 výstav, z nich bolo 160 výtvarných. Poslednými boli Grafické umenie na Slovensku a Slovensko očami československých umelcov. Predstavil košických, slovenských, českých i zahraničných autorov, sovietsku grafiku, karikatúru, fotografiu, knihy. Organizoval výstavy umeleckého priemyslu a ľudovej výroby, z dejín Košíc a východného Slovenska a jeho umeleckých pamiatok. Vrcholom tejto jeho činnosti bolo 21 výstav súčasnej európskej výtvarnej grafiky. Podporoval významné pokrokové osobnosti, ktoré po potlačení Maďaskej republiky rád emigrovali na Slovensko. Jeho zásluhou grafik E. Krón otvoril v miestnosti múzea prvú verejnú výtvarnú školu, pôsobiacu v rokoch 1921-1926, z ktorej vyšli napr. J. Jakoby, J. Collinásy, J. Kollár, J. Fabini, Ľ. Feld, I. Oravec, K. Sokol a budapeštianski profesori V. Kontuly, J. Kmetty. Publikoval odborné príspevky z kultúry dejín Slovenska, z oblasti slovenského výtvarného umenia. Propagoval východoslovenské pamiatky, ľudovú kultúru, ale písal aj o českých, pražských a židovských pamiatkach. Bol autorom štúdií o umeleckých slohoch, o umení v službe národného obrodenia, o styku s Prahou a Hodonínom, o D. Jurkovičovi, o minulosti grafiky na východnom Slovensku, o košickej keramike a habánoch. Jeho recenzie a články boli uverejnené v periodikách Umění, Čas, Slovenské pohľady a i. V Košiciach založil Československú besedu s deviatimi odbormi, v ktorej usporiadal množstvo prednášok, zameraných na vzájomné poznávanie Čechov, Slovákov a Maďarov. V januári 1920 zriadil v múzeu Alešovo bábkové divadielko, režíroval v Jednote Kollár české i slovenské hry, organizoval sezónne zájazdy divadelných spoločností v Košiciach. Faragóova spoločnosť tu už v roku 1919 uviedla Smetanovu Predanú nevestu, neskôr aj hry Čapkovcov, Kvapila, Šrámka, Langra. Jeho pričinením prišlo do Košíc Ševčíkovo kvarteto, viacerí virtuózi, moravskí učitelia. V jeho organizačnej práci vystupuje výrazný internacionalizmus. Spolu s členmi avantgardy - emigrantmi ideove dozrieval a v posledných rokoch účinkovania v Košiciach bol už významným organizátorom jednotného protifašistického frontu.
Eugen Krón - grafik, litograf. Narodil sa v Sobranciach v roku 1882. Študoval a tvoril v Budapešti, ale po revolúcii v roku 1919 emigroval do Košíc s pôvodným zámerom dostať sa do Nemecka. Na podnet riaditeľa Košického múzea, Dr. J. Poláka prijal však ponuku zostať v meste a založil tu kresliarsku grafickú školu. Ostal v Košiciach celých šesť rokov. Podľa vyjadrenia Króna je to najplodnejšie tvorivé obdobie v jeho živote. Jeho grafické cykly "Človek", "Tvorivý duch" a "Muž slnka" sú aj v medzinárodnom meradle popredné grafické diela. Jeho 3. mája 1921 vo Východoslovenskom múzeu štartujúca umelecká škola mala tri odbory: kresliarsky a maliarsky kurz pre pokročilých, kurz pre umelecký priemysel a textilné návrhy a nedeľný kurz kreslenia. Z asi šesťdesiatich absolventov školy vyšli mnohí poprední predstavitelia domáceho a zahraničného umenia. Neskôr sa vysťahoval do Talianska. Zomrel v roku 1974.
       
Jolana Kircová, rod. Schwarczová. Narodila sa 11. mája 1909 v Drienove, zomrela v roku 1936. Pochovaná je na Košickom Židovskom cintoríne. V kresliarskej škole, ktorú udržovalo Východoslovenské múzeum, bola najmladšou a najoddanejšou Krónovou žiačkou. Už vtedy, u desaťročnej, prevládalo výrazné plastické cítenie. Mladá Jolana ostala navždy v zajatí umenia. Kreslila, maľovala, modelovala - hľadala svoj odbor. Pri návšteve výstavy novodobej keramiky v roku 1932 sa rozhodla venovať sa keramike. Počas niekoľkých mesiacov sa dokonale vyučila odboru po technickej a teoretickej stránke a potom už z malej dielne začali vychádzať realizácie dávno vysnených predstáv označených značkou "Kijo". Žiaľ, nie na dlho. Neúprosným 28. aprílom 1936 bolo jej dielo navždy ukončené (ÚVOD DO KATALÓGU 1936 - Dr. Jozef Polák).
Ľudovít Feld - maliar, grafik (Košice, 19.3.1904 - Košice 18.5.1991)
1916 - 1923 Študent košického reálneho gymnázia
1922 - 1925 Študuje grafiku u Eugena Króna
1925 - 1933 Študuje grafiku na Budapeštianskej umeleckej akadémii
1933 - Vráti sa do Košíc. Prvý raz vystavuje spolu s Oravcom a s Alžbetou Grossovou
1935 - Založil súkromnú umeleckú školu
1944 - deportujú ho do Osvienčima spolu s dvadsiatymi členmi rodiny, vráti sa len sám
1956 - 1949 Žije v Bratislave
1949 - Vráti sa domov do Košíc
1949 - Pravideľne vystavuje v Košiciach. Stal sa členom Zväzu slovenských umelcov. Pokračuje v pedagogickej činnosti.