Dolná brána

V priebehu času prešlo mestské opevnenie Košíc komplikovaným vývojom a má množstvo stavebných etáp. Prvé tri su pomenované podľa uhorských vládnucích dynastií ako ARPÁDOVSKÁ (druhá polovica 13.storočia), LUXEMBURSKÁ (prelom 14. a 15.storočia) a KORVÍNSKA (druhá polovica 15.storočia). Za nimi nasledujú tri moderné bastiónové etapy. Posledné fortifikačné stavby Košíc sa stavali v rokoch 1706 až 1710 za povstania Františka II. Rákócziho. Od roku 1783 sa začalo postupne celé komplikované opevnenie búrať.
Do dnešných čias sa zachovalo na rôzných častiach centra mesta celkom 26 fragmentov hradieb. Areál Dolnej brány je z nich nielen najväčší, ale aj najzaujímavejší. V roku 1996 počas rekonštrukcie Hlavnej ulice sa pri výkopoch pod jej povrchom podarilo odkryť pozostatky pôvodných múrov mestských hradieb. Od roku 1998 je prehliadka unikátneho podzemného Archeologického múzea v letných mesiacoch sprístupnená verejnosti.

 

1. Vstupný vestibul 2. Kanál pod vnútornými hradbami
3. Arpádovská veža brány 4. Kanál pod luxemburskou vežou
5. Most nad vodnou priekopou 6. Kanál pod barbakanom
7. Barbakan 8. Pred barbakanom
9. Vonkajší obvod barbakanu 10. Vnútro barbakanu
11. Vnútorná vodná priekopa 12. Parkán
13. Vnútorná hradba 14. Východná strana vestibulu

 

Mapa historického centra mesta



Vstupný vestibul

Začína na mieste, kde bol v stredoveku južný koniec Hlavnej ulice uzavretý Dolnou bránou. Neďaleko od nej stala budova mestskej školy prestavaná začiatkom 18.storočia na kasáreň. Pozostatky jej základov boli pri vykopávkach brány taktiež obnažené. Hlavnou ulicou pretekal v minulosti (až do konca 19.storočia) potok, ktorý bol vyvedený osobitným kanálom popod celý areál Dolnej Brány. Samotná Dolná brána bola jednou z piatich mestských brán. Vykopávkami odkrytá časť je 65 metrov dlhá a v priestore barbakanu až 65 metrov široká. Brána je orientovaná severo-južne s odchýlkou 20 stupňov smerom na východ.


Kanál pod vnútornými hradbami

Čermeľský potok, ktorý pretekal v stredoveku cez Hlavnú ulicu, mal aj nemecké staršie pomenovanie - „Fehrendach". Potok z mesta vypúšťali kanálom vedeným pod Dolnou bránou. Pôvodne mal tento kanál murované boky a zvrchu bol zakrytý doskami. Archeologický výskum odhalil v tomto úseku aj akési doskové dláždenie jeho dna.


Arpádovská veža brány

Najstaršia vývojová etapa Dolnej brány mala podobu veže s takmer presne štvorcovým pôdorysom. Jej rozmer bol 8,4 x 8,7 metra. Mala masívne múry až 2 metre silné a pravdepodobne až tri nadzemné podlažia. Bránový otvor široký 3,6 metra sa uzatváral dvojkrídlovými vrátami. Kamenné čapy vrát sa v zbytkoch veže dodnes zachovali. Ich poloha zároveň ukazuje, nakoľko sa od doby výstavby tejto veže zodvihol terén mesta. Pred vrátami sa zároveň spúšťala mreža. Drážky, v ktorých sa pohybovala, sú taktiež čiastočne zachované, ale vidieť ich iba z vonkajšej strany.


Kanál pod luxemburskou vežou

V rokoch 1392 až 1422 obohnali Košičania svoje mesto druhým hradobným pásom, tzv. parkanovým múrom. Kvôli nemu museli tiež postaviť novú vežu brány. Pristavali ju k staršej arpádovskej veži. Nová veža mala obdĺžníkový pôdorys s rozmermi 10,3 x 8,3 metra. V jej podzemí viedol predĺžený kanál - vytekajúci Čermeľský potok von z mesta. Pri jeho vývode von sa zachovali gotické pätky oblúka brány.


Most nad vodnou priekopou

Archeologický výskum odhalil pod luxemburskou vežou až štyri rôzne mostné konštrukcie z rozličných časových období. Všetky viedli cez vodnú priekopu, ktorej šírka je dnes v tomto mieste 22,4 metra. Najstaršia drevená mostná konštrukcia viditeľná pod úrovňou dna priekopy pochádza pravdepodobne z čias arpádovského opevnenia. Dodnes sa z nej zachovali zbytky nosného roštu, na ktorom stáli drevené mostné piliere. Päť obdĺžníkových útvarov sú zvyšky nosného piliera z čias luxemburskej etapy výstavby opevnenia. Vozovka mosta postavená na nich bola pravdepodobne opäť drevená.

V druhej polovici 15.storočia postavili popod priekopu nový masívny most so štyrmi klenutými pólami. Most bol až 8 metrov široký a má zaujímavú konštrukciu. Piliere sú z opracovaných kvádrov a klenby z tehál. Na východnej strane stojí plný múr, ktorým viedol v minulosti otvor prepúšťajúci vodu v priekope. Popod oblúkmi mosta na západnej strane sa zachovali drevené prehradenia.

Začiatkom 16.storočia prestavali most do podoby krytého koridoru s dvoma podlažiami. Pri tejto prestavbe vybudovali aj nový most, ktorý tvorili kamenné piliere a tehlové preklenutia. Piliere boli založené na zbytkoch luxemburského mosta z prelomu 14. a 15. storočia.

V prvých rokoch 19.storočia zasypali Košičania vodnú priekopu pri predlžovaní Hlavnej ulici smerom na juh. Pre odvod vody z nej vymurovali pod mostom vo dvoch etapách klenuté kanály, ktorých zvyšky sú dochované na východnej strane. Do jedného bol vyvedený Čermeľský potok, do druhého západný úsek vodnej priekopy.


Kanál pod barbakanom

V polovici 15.storočia začali naproti Dolnej bráne, za vodnou priekopou, budovať podsunutú pevnôstku, tzv. barbakan. Popod tento barbakan vyviedli aj časť vôd z priekopy osobitne vybudovaným kanálom.


Barbakan

So zdokonaľovaním delostreleckej obliehacej techniky sa začalo zdokonaľovať aj pevnostné staviteľstvo. Mestá začali pred svojimi bránami stavať predsunuté pevnôstky, tzv. barbakany. Košice ich mali päť, jeden aj pred Dolnou bránou. Barbakan tu mal podkovovitý pôdorys. Od severu na juh meral 25 metrov, naprieč 26 metrov. Postavili ho vo dvoch etapách. V prvej, realizovanej v 60 rokoch 15.storočia mal jeho vonkajší obvodový múr hrúbku 2,8 metra. Počas druhej fázy, v 90 rokoch 15.storočia, zosilnili tento múr až na 7,5 metra. Barbakan Dolnej brány je prvou stavbou košickej fortifikácie, u ktorej už tušíme aj autora - staviteľov. Predpokladá sa, že nimi boli ARISTOTELE FIORAVANTE z Bologne a PAŠA MIŠELIEVIČ z Dubrovníka.


Pred barbakanom

V podlahe pred barbakanom Dolnej brány je vidieť zbytky vymurovaného koryta vodného vývodu, ktorý je prerezaný cez základy inej stavby. Predpokladá sa, že je to časť konštrukcie bastiónu, ktorý tu začali stavať v 70-tych rokoch 16.storočia podľa plánu talianskeho inžiniera NICOLA ANGELIHO. Bastión dokončili až v prvej polovici 17.storočia za vlády kniežaťa Gabriela Bethlena. Západne od koryta vodného vývodu z barbakanu objavil výskum zbytky dreveného bazénika na vodu, pravdepodobne zriadeného pre murárov budujúcich bastión. V severozápadnom rohu priestoru možno nazrieť do dvojitej strieľne, odkiaľ posádka mesta mohla odstreľovať priestor vodnej priekopy. Celý priestor pred barbakanom býval v 16. až 18. storočí vonkajšou mestskou vodnou priekopou.


Vonkajší obvod barbakanu

Pri obchádzaní východnej polovice barbakanu možno nazrieť cez tri strieľňové otvory do komory vytvorenej v masíve muriva, odkiaľ mohla posádka odstreľovať ručnými strelnými zbraňami východnú časť priestoru vodnej priekopy. V strielňových otvoroch sa zachovali aj stopy po priečne zamurovaných drevených trámoch, o ktoré opierali strelci svoje nákovnice. Východne od muriva barbakanu odhalil výskum oblúkovú konštrukciu, pravdepodobne pozostatok mosta vedúceho sem od brány v tyle barbakanu. Priestor prepadliska tejto brány možno vidieť naproti oblúku. V minulosti tu bývala pohyblivá mechanicky ovládaná podlaha, ktorej otvorením sa sťažoval prístup do nádvoria barbakanu. Severne od prepadliska je iná komora v obvode barbakanu. Skoseným nárožím vystupuje mimo jeho obrys, takže dovoľovala buď pozorovať, alebo aj ostreľovať priestor priamo pred vstupom do barbakanu.


Vnútro barbakanu

Stavebné práce a archeologický výskum mohli odkryť iba západnú polovicu interiéru barbakanu. Dá sa z nej vojsť do komory s dvojitou strieľňou ovládajúcou úroveň vodnej priekopy pred barbakanom. Na západnom boku je menšie prepadlisko v mieste, kde stála staršia brána vedúca do tyla barbakanu.


Vnútorná vodná priekopa

Pri prechode z vnútra barbakanu do bývalej vodnej priekopy stojí za povšimnutie „hŕba kamenia" tam, kde sa spája most s vonkajším brehom priekopy. Je to pozostatok základov akéhosi staršieho objektu, snáď starej veže, ktorá chránila vstup na most v časoch luxemburskej fortifikácie. Vodná priekopa je tu široká 23 metrov. Jej dno býva asi 3,5 metra pod dnešnou úrovňou Hlavnej ulice. Vonkajší breh priekopy bol vymurovaný a tento múr sa nazýva kontreskarpa. Hladina vody v priekope bývala okolo 70 až 90 centimetrov. Z priestoru priekopy je pekne vidieť západnú stranu korvínovskej fázy mosta s osobitne vybudovaným kamenným zaústením do kanála vybudovaného začiatkom 19.storočia. Severný breh priekopy tvorí parkánový múr postavený v luxemburskej etape.


Parkán

Medzi najstarším hradobným múrom a parkánovým múrom je plocha nazývaná parkán. Na tomto mieste má šírku 10 metrov. Do parkánu sa vstupovalo z luxemburskej veže Dolnej brány, ktorej západný múr tu možno vidieť. Základy tejto veže sú v priekope parkánu veľmi plytké. Vykopávkou tu odkryli murovaný kanál vedúci zhruba prostriedkom parkánu do kanála pod luxemburskou vežou. Odvodňoval sa ním povrch parkánu.


Vnútorná hradba

Najstaršia mestská brána bola asi 1,2 metra hrubá a zvonku okolo 8 metrov vysoká. Jej obrancovia sa pohybovali po ochodzi postavenej na systéme arkád v tyle múra. Počas luxemburskej stavebnej etapy múr zosilnili z vnútornej strany na hrúbku až 4 metre. V mieste styku múra so západnou stranou arpádovskej veže Dolnej brány vidieť pozostatky akejsi dvojpriestorovej stavby, pravdepodobne strážnice ešte z čias arpádovskej stavebnej fázy. Pri neskoršom zosilňovaní múra hradby bola stavba demolovaná a jej základy čiastočne odstránené.


Východná strana vestibulu

Na východnej strane arpádovskej veže Dolnej brány je vidieť zachovalú časť najstaršej mestskej hradby v jej pôvodnej hrúbke. Pozostatky muriva pri nároží veže sú snáď zbytkom vonkajšieho schodišťa, ktorým sa vystupovalo na ochodzu hradby a do poschodí veží.


/© Foto: Marián Krlička/