Erb mesta Košice - Ľalia

Predheraldické obdobie - Ľalia

Dokumenty, vydávené mestami po nadobudnutí samosprávy, mali závažnosť a právnu silu len vtedy, ak boli potvrdené pečaťou mesta ako vydavateľa. Tento nevyhnutný predpoklad nútil mestá, aby si po začatí administratívnej činnosti nechali vyhotoviť pečatidlo.

Najstarším dokladom o pečati Košíc je jej zapísanie a popis v prvom inventári „Zoznam práv a privilégií mesta Košice ", kde sa uvádza vo vecnej skupine dokumentov písmena F o pečiatkach a klenotoch (znakoch) mesta na fóliu 19: Primus Sigillum visum in Litters Cassoviensibus erat In ramo Lilium unum, villa ad-huc existens. Anno 1292.

Zoznam práv a privilégií mesta Košice. Zápis o ľaliovej pečati Košíc.

 

V preklade : Prvá pečať, ktorú vidieť v košických písomnostiach bola : jedna ľalia na ratolesti, villa vtedy ešte existovala. Roku 1292.

V archíve mesta Košice sa žiaľ zachovali listiny s pečaťou villa - zárodočného mesta. Naviac nepoznáme spomínanie mesta s touto pečaťou a ľalia na vetvičke sa ako symbol neprejavuje v administratívnej činnosti mesta.

Rekonštrukcia možnej podoby ľalie na pečati.

 

To nabáda pri opatrnosti pri hodnotení prameňa. Elenchus jurium et privilegiorum Civitatis Cassoviesis - Zoznam práv a privilégií mesta Košice, bol vyhotovený v prvom decéniu 16.storočia mestským notárom, ktorí bol spravidla najučenejším človekom mesta. Z jeho dorzálnych červených signatúr na listinách a rozboru elenchu vieme, že pri tejto vôbec prvej registrácii archívu musel prejsť a poznať všetok listinný materiál mestského archívu. Vybral tie najdôležitejšie listiny a podľa vecných skupín z nich vytvoril logický ucelený systém.

Že sa tejto práci v meste prikladal mimoriadny význam, vieme z toho, že elench je v danej dobe drahá celopergamenová kniha a pritom mesto už viac ako o storočie skôr na mestské knihy používa lacnejší papier.

V celom elenchu, členenom podľa písmen a znakov, sú len za sebou radené najstručnejšie regesty listín s technicko-lokalizačnými poznámkami. Výnimku tvorí práve jediný zápis pri písmene F, ktorý porušuje čistotu vecného zápisu listín typu pre memoria - pamätného. Pokladáme za nepochybné, že aj tento zápis vznikol z tej istej administratívnej potreby, pre ktorú vzniká samotný elench. Je to oznámenie budúcemu užívateľovi, pre ktorého vlastne elench vznikol, že aj tie spísomnenia s pečaťou, na ktorých je ľalia na vetvičke , sú spomínaním mesta. Preto je zápis zaradený k pečatiam a erbom mesta a tomu je podriadená aj informácia ,že villa dovtedy existovala.

Listina datujúca samotný zápis je v historickej literatúre zaoberajúcej sa jej právno-historickými.phpektmi rôzne interpretovaná už od 18.storočia. Výslovne je spominajúca ako existujúca v Archíve mesta Košice v Bombardiho Topografii z roku 1718 a Timonovej Cassovia vetus ac nova z roku 1732, kedy je už veľmi poškodená. Nové zásadné prepracovanie Elenchu, ktorý slúžil mestu dva a pol storočia, už listinu v registrácii do novej archívnej pomôcky, do takzvaného Tabularia, v ďalšej tretine 18.storočia neuvádzajú.

Ak prijímame existenciu pečate s ľaliou na vetvičke a jej používanie do roku 1292 ako fakt, musíme sa pokúsiť zodpovedať na otázky možného vzniku a zániku tohto symbolu mesta. Najstarší doklad o Košiciach z roku 1230 už spomína kňaza.

Listina Jágerskej kapituly z r.1230 o predaji zeme už sponína kňaza.

 

Košický kostol v tom čase musel byť zasvätený niekomu, nemohla to byť sv. Alžbeta Durínska. V tom čase ešte žila a bola kanonizovaná až v roku 1235. Jestvovalo teda staršie patrocínium, ktoré nepoznáme. Kostol zasvätený sv. Alžbete je najstarším dokladom doložený v roku 1283. Košické typárium - pečatidlo so sv. Alžbetou heraldici minulého storočia kládli do 13.storočia a uvádzaná bližšie necitovaná listina z roku 1281 časovo plne korešponduje s doložením patrocínia kostola.

Pečať s ľaliou na vetvičke, ktorú uvádza spracovateľ elenchu, musela predchádzať pečati so sv. Alžbetou. V čase spracovania elenchu bola pečať so sv. Alžbetou po vyše 200- ročnom používaní natoľko známa, že ju spracovateľ ani neuvádza. Nepokladá za potrebné sa o nej zmieniť, u nej nemohla vzniknúť pochybnosť o autenticite pre hojnosť jej výskytu , dlhé historický vžité užívanie a väzbu na existujúce patrocínium.

Pečať s ľaliou musela vzniknúť v prvopočiatkoch administratívnej činnosti mesta, ktorá za sebou zanechala pomerne malý počet listín s ojedinelým výskytom aj medzi mestskými písomnosťami. Preto sa na ňu osobitne upozorňuje. Nemohla však vzniknúť v dobe patrocínia sv. Alžbety, pretože ľalia nie je jej atribútom. Vznik pečate s ľaliou sa teda musí predsunúť.phpoň pred rok 1283.

Jediným možným vysvetlením a zdrojom symbolu je jeho väzba na predchádzajúce predalžbetínske neznáme patrocínium, na dobu, keď mesto ešte ako obec nemalo hradby, ktoré do pečate so sv. Alžbetou sú už pojaté a naznačené ako veže.

Veľká pečať Košíc s patrónkou mesta sv.Alžbetou. Detail veže mestkého opevnenia.

 

Ak chcelo vyjadriť vo výraznom a všeobecne známom symbole identitu svojej komunity, ktorá sa dynamický rozvíja po nemeckej kolonizácií, ale ešte nebola potvrdená tomu zodpovedajúcimi privilégiami a postavením medzi ostatnými mestami, ostávala ako možná voľba len existujúce patrocínium a jeho symbol. Ľalia bola atribútom viacerých novozákonných svätých. Ale len samotná ľalia ako symbol čistoty nebola u žiadneho z nich takým výrazným a jednoznačným atribútom , že aj samotná by postačovala na určenie konkrétneho svätého a tým aj na jednoznačné vyjadrenie patrocínia. Funkciu určovateľa plnila ľalia v prípade Košíc najvýraznejšie a dostatočne len pre svätého Imricha, pochádzajúceho z kráľovského rodu, jedného z trojice domácich uhorských svätých. Jemu môžeme pripísať dosiaľ neznáme patrocínium.

Kráľovič sv.Imrich s ľaliou, králi sv.Štefan a sv.Ladislav držia symboly krajiny.

 

Len patrocínium sv. Imricha reprezentované ľaliou bolo možné následné zameniť za sv. Alžbetu bez vnútorných problémov v komunite medzi staro a novousadlíkmi. Ďalší z tejto trojice sv. Ladislav má pre Košice tiež doložené patrocínium, ktoré tiež medzičasom zaniklo.

Upozornením prvého spracovateľa archívu na ľaliu je v súlade s ďalším poukázaním na tento symbol na bráne Dómu sv. Alžbety, orientovanej do najvýznamnejšieho priestoru mesta, pôvodného námestia. Na strednom deliacom pilieri architektonicky a sochársky najbohatšie zdobenie severnej brány, zvanej tiež porta aurea-zlatá brána, sa z pôvodnej sochárskej výroby zachoval jedinečný skvost.

1. Severná brána Dómu sv.Alžbety

2. Anjel držiaci erbový štít s ľaliou.

Dve polopostavy anjelov umiestnené na centrálnom pilieri brány, na najlepšie viditeľnom mieste, vo výške baldachýnov, vystupujú z piliera a držia erbový štít s ľaliou. Gesto ľavého anjela, ktorý pravou rukou drží ľaliu a ľavou na ňu upozorňuje, koncentruje pozornosť do jediného bodu. Tomuto zámeru je podriadená celá sochárska kompozícia .

1. Ulm, Münster, anjel vystupuje z podobného zobrazenia oblakov a drží štít a orlom, okolo r.1385.

2. Socha sv.Imricha sňatá zo severného portálu Dómu sv.Alžbety v r.1859- 1860.

Popisy s 18. a 19.storočia uvádzajú medzi ostatnými pôvodnými sochármi v portále aj Imricha a Karola Róberta. Ich umiestnenie je nejasné. V symbolike je u prvého vzťah na patronícium, u druhého väzba na používanie ľalie, pretransformovanej do heraldickej podoby. V polovici 19.storočia boli však tieto sochy z portálu sňaté a nahradené novými.


/Text: Dr.JOZEF KIRST Archív mesta Košice/
/© Foto: Marián Krlička/