Erb mesta Košice - Prvá erbová listina

Dňa 7.mája 1369 v Diósgyöri vydáva kráľ Ľudovít Veľký ako prvý panovník v Európe najstaršiu erbovú listinu pre právnickú osobu- mesto. „Nos Lodovicus Dei Gratia Rex Hungarie memorie commendantes tenore presentium significamus quibus expedit universis. Quod nos comodose utilitati fidelium Civium et hospitum nostrorum de Cassa regia liberalitate invigilare cupientes, et eosdem gretiarum donis gliscantes ampliare, ad devotam et humilem ipsorum supplicationem, eisdem Civibus nostris de Cassa annuimus ex gratia speciali, ut iidem amodo in sigillo ipsius Civitatis secreto et missivo, ac vexillo, formam Clipei de Signo nostro Regio extortam, desuper videlicet unum tractum seu linram flavei coloris, tribus imaginibus liliorum compaginatum, et de subtus quaturou lineas rufas et totidem albas, lateraliter habentis in perpetuum gestare valeant atque possint. Harum sub nostro sigillo secreto testimonio litterarum, quas in formam nostri privilegii sub magno nostro sigillo, pro ipsis Civibus redigi faciemus dum nobis fuerint reportate. Datum in Diiosgewr feria secunda proxima ante festum Ascensionis Domini, Anno eiusdem millesimo trecentesimo sexagesimo nono."

Prvá erbová listina pre mesto Košice z r.1369.

„My Ľudovít, z Božej vôle kráľ Uhorska, znením tejto listiny dávame na vedomie všetkým, ktorých sa to týka, že kráľovskou láskavosťou dbajúc na náležitý úžitok našich verných občanov a hostí Košíc, chcejúc, aby sa tí istí vzmáhali darmi milostí, na ich oddanú a poníženú žiadosť sme privolili z osobitnej blahovôle tým istým našim mešťanom z Košíc, aby odteraz na tajnej a posielacej pečati ich mesta a zástave, mali právo a mohli naveky užívať formu štítu, vybranú z nášho kráľovského znaku, majúceho zhora jeden tiahnúci sa pás líniu modrej farby a troma obrazcami ľalií a bočne odspodu štyri červené a toľko isto bielych. Pod našou tajnou pečaťou na dôkaz tejto listiny, ktorú dáme vyhotoviť vo forme nášho privilégia pod našou veľkou pečaťou na prospech tých istých mešťanov, ak nám bude táto predložená. Dané v Diósgyöri druhý deň pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána 1369."(7.mája)

Touto erbovou listinou, vydanou pre Košice, Ľudovít Veľký ako vôbec prvý panovník v Európe prekročil hranicu udeľovania erbu fyzickým osobám. Ak mestu na jednej strane chcel, a aj udelil erb, tak na druhej strane nevedel k spokojnosti vyriešiť erb tak, aby vyhovel pravidlám heraldiky. K danej dobe sa totiž javilo ako nepredstaviteľné, aby mesto ako právnická osoba dostalo tie súčasti erbu, ktoré mali charakter znakov viazaných na jednotlivca. Takými boli prilba, klenot a prikrývadlá, ktoré mohol nosiť len rytier - bojovník. Udelenie len štítu bolo síce podľa dobových zvyklostí heraldiky nedostačujúce, ale z panovníckeho hľadiska aj logicky neprekročiteľné.

Mesto dostalo iba štít. Pri udeľovaní štítu a stanovení figúr vychádzal Ľudovít Veľký z vlastného erbu. Pretvoril ho tak, aby vytvoril nový erb. Jeho erb bol vertikálne štiepení a mal pravé pole sedemkrát červeno- strieborne delené a ľavé modré pole posiate zlatými ľaliami.

Mestskému štítu, tak ako ho vidíme aj na privilégiu z r. 1423, horizontálnym delením vytvoril modrú hlavu, do ktorej dal len tri zlaté ľalie. Štítové pole pod hlavou delil tiež sedemkrát červeno-strieborne tak, ako to mal vo vlastnom znaku, ale s formuláciou odspodu. Tým dosiahol vlastne zámenu na strieborno-červenú, čo bolo potrebné, aby sa dodržala aj styku tohto poľa s hlavou štítu základná heraldická zásada: farba na kov, kov na farbu.

Miniatúra erbu z r.1423.

Pri udelení štítu a stanovení figúr Ľudovít Veľký a potom aj ostatní panovníci, ktorí udelili erby v období živej heraldiky, zohľadnil aj vojenské potreby. Na vlajku, pod ktorou bojovali mestské oddiely, sa premietol jeden z dvoch základných symbolov kráľovstva (sedemkrát strieborno-červené delenie alebo dvojramenný kríž).

Kráľovské mesto dostalo symbol, ktorým bola jasne a viditeľné vyjadrená jeho príslušnosť ku kráľovstvu. Obsahová stránka štítu erbu tým bola vyriešená. Ostalo vyriešiť najzávažnejší právny a formálny problém vyplývajúci zo samotného delenia erbu. Náležité udelenie erbu podľa dobových zvyklostí vo forme privilegiálnej listiny (s privesenou pečaťou na šnúre) by bolo mesto kolektívne nobilitovalo- povýšilo do šľachtického stavu. Ale vidina toho, že sa mesto prípadne svojej nobilitácie dovolá a bude sa snažiť o svoj podiel a zastúpenie na správe krajiny, bolo ešte v r.1369 čosi nepredstaviteľné. Panovník musel dôsledné vylúčiť čo aj len takú možnosť. Dosiahol to udelením listiny v patentnej forme (s pritlačenou pečaťou, ktorou sa udeľovali práva dočasné) so súčasným prísľubom vystavenia privilegiálnej listiny pod veľkou kráľovskou pečaťou. Tá sa mala vystaviť po predložení tejto listiny. Naviac obmedzil používanie erbu len na tajnú a posielaciu pečať.

Táto menšia mestská pečať mala len menšiu právnu silu a sekundárnu funkciu. Formálne ponechal nedotknuté používanie autentickej veľkej pečate so sv. Alžbetou, ktorá mala plnú právnu silu. Tým do značnej miery potlačil význam svojho udelenia.

Košice ako prvé mesto v Európe vlastnili erbovú listinu vydanú panovníkom. Plne si uvedomovali svoju pozíciu, že majú viac ako ostatné mestá. Ale aj jej neúplnosť a nedostatok formy. Pokladáme za nepochybné, že sa snažili o vydanie listiny.phpoň vo forme privilégia. Nabáda ich k tomu samotný text listiny. Predbehli však dobu svojou požiadavkou o celé desaťročia. Ľudoví Veľký vyšiel v ústrety Košiciam a udelil im štít erbu. Bolo to zároveň jeho prvé a posledné také udelenie mestu. V ďalšom aj on, a potom aj kráľovná Mária, už mestám potvrdzovali len právo na užívanie pečate.

Po desaťročiach vyčkávania si mesto nechalo podľa listiny vyhotoviť na začiatku 15.storočia erbovú pečať so štítom. V listine chýbajúce súčasti erbu: prilba, klenot a prikrývadlá, ktoré mali byť nad štítom, mesto nahradilo anjelom, ktorého neurčito naznačilo na ich mesto. Zdanlivo a.phpoň provizórne tak vizuálne vyplnilo priestor. Vtedy si najskôr ani neuvedomilo, že si z hľadiska heraldiky nepomohlo. Ako prvé z významných miest zaviedlo do praxe takú náhradu, ktorá bude v budúcnosti brániť tomu, aby sa ďalšie nevyhnutné súčasti erbu na mestské erby dostali.

Menšia pečať S´MINUS*CIVIUM*CIVITATIS*DE*CASSA* zo začiatku 15.stor., používaná do r.1453 v zelenom, potom v červenom vosku.

Z anjela sa postupne v domácej heraldike stal nosič štítu nahrádzajúci práve to, čo mesto chcelo dosiahnuť. A že stále chcelo dosiahnuť kompletný erb, to dokladá celý ďalší vývoj až do jeho úplného zavŕšenia. Zásadný zlom v právnych prekážkach nastal v r.1405. Odvtedy sú mestá formálne uznané kráľom Žigmundom za privilegovaný stav v krajine. Už nič nebránilo tomu, aby mestá dostali erby vo forme privilégia.

/Text: Dr.JOZEF KIRST Archív mesta Košice/
/© Foto: Marián Krlička/