Erb mesta Košice - Štvrtá erbová listina

Heraldické obdobie - Štvrtá erbová listina

Dňa 8.decembra 1502 v Budíne vydáva Vladislav II. pre Košice erbovú listinu završujúcu vývoj erbu mesta Košice. V krajine prvú pre mesto so štítom, prilbou s klenotom a prikrývadlami.

Až štvrtou listinou na konci obdobia živej heraldiky sa mestu podarilo po 133 rokoch dosiahnuť stav, ktorý si tak želalo. Dostať od panovníka kompletný erb. Erb, ktorý bude používať na základe privilégia, mocou práva a nesporne. Používanie len mocou obyčajnou, nadobudnutou vydržaním, nepokladalo mesto za dostatočné. Uvedomovalo si to viac, že v listine z r.1453 sa rozlišovalo užívanie erbov slobodnými kráľovskými mestami podľa práva, alebo podľa zvyklostí.

Štvrtá erbová listina pre mesto Košice z r.1502.

Vladislav II. ako prvý siahol na štítové znamenie a urobil na ňom úpravu, ktorá ho podstatne pretvorila.

Miniatúra erbu z r.1502.

Pod nezmenenou modrou hlavou s troma zlatými ľaliami štiepil pôvodnú dolnú časť sedemkrát deleného striebro -červeného poľa. Opravil chybu a vrátil sa aj popisom k pôvodnému dole zahrotenému štítu. Na ľavé pole vytvorené štiepením položil polovicu poľskej orlice zo svojho rodového znaku. Z časti erbu manželky Anny, vytvoril modrú pätu štítu, v ktorej kosmú sedemkrát zlato - červeno delenú niť sprevádzajú hore jedna, dole dve zlaté ľalie. Nad štítom odstránil otvorenú zlatú korunu a nahradil ju v rohoch prilbami s klenotmi a prikrývadlami. Detailný popis udeleného erbu dôsledne dbá na úctu a heraldické zásady. Výrazne sa to prejavuje pri popise novoudelenej polovice orlice. V pravom (heraldicky) poli ponechal po štiepenú pôvodný stav. Orlicu položil len na ľavé (heraldicky) pole. Súčasne polepšil a zachoval pri tom pôvodne jednotný charakter týchto polí. Heraldický problém popisu polovice orlice, ktorá má v zásade vždy hlavu otočnú vpravo a ľavá polovica by bola bezhlavá, riešil hneď v úvode ustanovením o celej hlave. Zlatú zbroj, korunku a perizónium ukončené v tvare trojlístka popisuje jednotlivo.

Popis erbu v listine nezačína štítom. Začína nosičom a ostatnými súčasťami, ktoré sa prvýkrát v krajinskej heraldike dostávajú v privilegálnej forme do mestského erbu. Anjel je odetý do zlatom pretkávaného rúcha ametystovej farby, má svetlokučeravé vlasy, pritlačené drahokamami posádzaným vencom so zlatým krížom. Krídla má nebovomodrej farby pretkávané zlatými zrnkami. Oboma rukami drží štít dole zahrotený. Dve strieborné, zlatokorunované prilby majú zlaté spony. V strede klenotov, krídel hore žltých, dole modrých so zlatými bodkami, je po jednej zlatej ľalii. Prikrývadla sú popísané „ako rôznofarebné padajúce kvety, akoby rozviate vetrom".

Napriek bohatému popisu a kvetnatej reči listiny je obraz miniatúry heraldiky ešte obsažnejší. Dotvára obrazom podľa pravidiel heraldiky erb mesta. Tak, ako klenoty dôsledne symbolizujú hlavu štítu a Anjouovskú dynastiu, aj prikrývadla červeno- strieborné symbolizujú štátny erb s poľa štítu a Árpadovskú dynastiu, i keď chýbajú v heraldickom popise. Klenot a prikrývadla sú vlastne po 133 rokoch dodatočne dotvorené podľa pôvodného prvého štítu. Obsahom sú koncipované v nadväznosti na erbové figúri tak, ako by pôvodne mohli a mali byť na prvom štíte z r.1369.

Polovičná postava anjela sa mení na celú a pribúda svätožiara. Ak doteraz pri šate anjela bola voľba len jednej zo základných farieb kráľovstva (červená alebo biela), tak teraz je to spojenie farieb červenej a modrej, ktoré spolu dávajú ametystovú. Prvýkrát v uhorskej heraldike je v tejto listine spomenutá dodatočná interpretácia strieborných pruhov, ktoré sa pokladajú za hlavné krajinské rieky Dunaj, Tisa, Dráva a Sáva.

Táto obsahom a textom najbohatšia zo štyroch Košických udelených erbových listín, široko rozpisuje tie zásluhy mesta, ktoré panovník uvádza ako dôvod jej vydania. Pripomína udalosti, ktoré sa odohrali dvanásť rokov predtým, ako ho hneď po korunovácii vojensky napadol z Poľska jeho brat Ján Albert, ktorý sa tiež uchádzal o korunu. Po dobytí Jágra zastavili jeho postup Košice a nechali sa mesiace obliehať. Strádali, nezlomení trpeli straty, prelievali krv, ale aj vtrhli do nepriateľských pozícií, priniesli pekné víťazstvo i korisť. Neupočúvali lichotivé výzvy, sľuby a divé vyhrážky počas dlhého a krutého obliehania. Ako jediná bašta kráľovstva na tomto mieste zotrvali vo vernosti ku kráľovi.

V roku 1504 si mesto nechalo vyhotoviť jedno z najkrajších uhorských renesančných mestských pečatidiel podľa erbovej listiny z roku 1502.

1. Strieborné typánium veľkej pečate mesta Košice z r.1504 (zrkadlový obraz). 2. Odtlačok veľkej pečate mesta Košice.

Strieborné typárium s kruhopisom SIGIL LUM CIVITA TIS. CASSA. zhotovil košický majster Antonius. Oproti textu a miniatúre má neskoro gotický štít a anjel je na ňom doplnený o skrížené stuhy cez prsia. Odtlačky Antoniovho pečatidla sa na dlhý čas stali vzorom pre ďalšie zhotovenia erbu mesta Košice, pretože originály erbových listín neboli verejne prístupné a boli pod viacerými zámkami ako klenoty osobitne uschovávané v Tajnom archíve mesta Košice.

/Text: Dr.JOZEF KIRST Archív mesta Košice/
/© Foto: Marián Krlička/