Erb mesta Košice - Sv. Alžbeta

Predheraldické obdobie - Sv. Alžbeta

Ak aj nevieme zodpovedať na otázku doby výstavby nového farského kostola v Košiciach zasväteného sv. Alžbete a vzniku pečatidla so sv. Alžbetou, už v roku 1283 jej kostol bol doložene zasvätený.

Listina pápeža Martina IV. z r.1283 v spore o mestský hospitál patiaci k fare sv.Alžbety.

 

Úcta k tejto svätici, pochádzajúcej tiež z uhorského kráľovského rodu, sa vzhľadom na jej uctievanie v nemeckých krajinách javila najvhodnejšia na voľbu patrocínia, ktoré by plne vyhovovalo ako domácemu obyvateľstvu, tak aj nemeckým kolonistom prichádzajúcim sem po tatárskom vpáde.

Voľba nového vhodnejšieho patrocínia mala za následok, že predchádzajúci symbol prestal vyjadrovať identitu komunity a stal sa časom nepožívateľným. Mesto si necháva vyhotoviť typárium- pečatidlo oltárneho typu s novou patrónkou farského kostola a mesta.

Veľká pečať Košíc s patrónkou mesta sv.Alžbetou. Detail veže mestkého opevnenia.

 

Sv. Alžbeta, stojaca v strede trojkrídlového gotického oltára, rozdáva milodary. V bočných krídlach stojaci anjeli sú ku nej privrátení a držia sviece. Nad bočnými krídlami sú naznačené veže mestského opevnenia. V tomto, na uhorské pomery mimoriadne veľkom a krásnom pečatidle je obrazom vyjadrené výnimočné a v symbolike pečati neobvykle spojenie mestských hradieb s dominantným patrocíniom. Kruhopis pečate medzi perličkovými kruhmi + S: ELISABETH + S.IGILLUM.CIVIUM.DE.CASSA., napísaný gotickou majuskulou oznamuje pri sv. Alžbete, že ide o pečať občanov mesta Košice. Táto tzv. veľká pečať mesta ešte dlho po zavedení erbového pečatidla plnila funkciu autentickej veľkej pečate mesta

Nové patrocínium a nová pečať silne zatlačila ľaliu do úzadia, ale nie definitívne. Ak aj nie priamo v kontinuite, tak po vymretí panovníckeho rodu Árpádovcov a nástupe Anjouovcov sa stáva použitie ľalie, pretransformovanej do heraldickej podoby, znovu vhodné a žiadané.

O predchádzajúcom užívaní ľalie mestom pred rokom 1369 svedčí aj fakt, že po prenesení sídla mincovej komory zo Smolníka do Košíc (v r. 1347-1367), Košice jediné a po stáročia používajú ľaliu ako mincovú značku identifikujúcu miesto razby.

Prípadná ďalšia ľalia ako mincová značka oznamuje, že ide o mestskú razbu, mincu razenú v meste, mestom. Ľaliu ako symbol mesta používajú aj minciari a zlatníci. Zlatníci o nej v štatúte doslovne píšu ako o erbe mesta. Aj jediná ľalia mala tú vlastnosť, že ako najjednoduchší a najvýraznejší znak symbolizovala súčastne mesto i novú anjouovskú dynastiu v najúspornejšej a najmenšej možnej skratke.

1. Kráľ Karol Róbert so štítom Anjouovcov.

2. Bitka kráľa Karola pri Košiciach 15.6.1312.

 

Už prvému panovníkovi tejto dynastie Karolovi Róbertovi mesto aktívne dopomohlo k posilneniu jeho počiatočného vratkého postavenia v kráľovstve po tom, čo sa postavil na stranu mesta vzbúreného proti oligarchovi palatínovi Abovcovi Omodejovi v r.1311.

Táto vôbec prvá úspešná vzbura mešťanov proti predstaviteľom najvyššej šľachty primkla mesto k dynastii a stala sa základom ďalšieho rozvoja mesta vyjadrenom aj v privilégiách, ktoré vyzdvihli mesto v hodnotnom poradí na druhé miesto v kráľovstve.


/Text: Dr.JOZEF KIRST Archív mesta Košice/
/© Foto: Marián Krlička/