 |
Je druhým najstarším zachovalým Košickým kostolom. Pôvodne ho pre františkánov dala postaviť rodina pánov z Perína - Perényiovcov po požiari v r. 1333. Jeho zachovalé gotické prvky dokladajú, že mal nádhernú plastickú gotickú výzdobu. Originálne sú reliéfy nad vstupom, vo vnútri kamenné sedílie pri oltári a klenby nad svätyňou a bývalým mníšskym chórom. (Pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi). Po požiari v r. 1556 slúžil ako vojenský sklad a uzavretá svätyňa ako biskupská katedrála jágerského biskupa, ktorí tu sídlil v období obsadenia Jágru Turkmi (1597 - 1671). Františkáni sa v tomto období tiesnili v kútiku pôvodného kláštora okolo kaplnky sv. Antona Paduánkeho. Keď sa im objekt navrátil a mohli ho konečne opraviť zo žalostného stavu po armáde, dostal kostol nové svätenie sv. Antonovi Paduánskemu. Po vzniku biskupstva v Košiciach v r. 1804, obnovený Františkánsky kláštor sa stal seminárom, kostol seminárnym, ale slúžil aj františkánom a dokonca aj gréckokatolíkom, kým si nevybudovali vlastný kostol. |
| Interiér je zbarokizovaný, hlavný oltár ma vzácnu baldachýnovú konštrukciu. Na jej kupole je plastika sv. Karola Boromejského, patróna seminára. Oltárny obraz Madony so sv. Antonom je od viedenského maliara Michala Unterbergera. Takmer všetky oltáre, kazateľnica a iný mobiliár je z r. 1760 - 1770. Mimoriadne cenné je epitáfium poľného maršala F. Renauda z r. 1740 vytvorené G. R. Donnerom, dvorným sochárom Viedne. V krypte pod hlavným oltárom bol pochovaný zakladateľ prvej košickej univerzity, jágerský biskup, Benedikt Kisdy. Všetky krypty boli po 2.svetovej vojne vyplienené vojakmi. |
 |
 |
/miesto: Hlavná ulica/
/© Foto: (1) Jarmila Švehlíková, (2,3) Adolf Materna/
