Synagóga na Zvonárskej ulici

V stredoveku v Košiciach židia nežili. A tak zriedkavé prípady, keď nejaký prišiel v službe kráľov, alebo sedmohorských kniežat boli takou raritou, že sú zachytené v archiváliách. Prvým židom, ktorý dostal povolenie usadiť sa v meste, aj to pred hradbami, bol povozník a doručovateľ poštových zásielok Israel Mayer v roku 1784. Priamo v meste až v roku 1841 striebrotepec Jakub Burger. Potom postupne nastalo sťahovanie košického geta z Rozhanoviec do mesta. Židovské spoločenstvo sa tradične usadzovalo spolu, tu okolo Zvonárskej ulice, kde si v rokoch 1842 - 43 zo sýpky prestavili prvú modlitebňu - synagógu. Tento objekt už neexistuje, slúžil do doby aj dnes existujúcej synagógy z rokov 1871 - 81. Okolo synagógy si židovské náboženské obce stavali školu, miesto útulku pre cestujúcich spoluveriacich, útulok pre núdznych a byt rabína - učiteľa, poprípade úradovňu.

Stavba synagóg sa v zásade po tisícročia nemenila. Boli to spravidla pravouhlé objekty, kde prízemie slúžilo ako modlitebňa pre mužov a husto zamrežované pavlače obiehajúce vo výške prvého poschodia pre ženy a deti. Ornamentika všetkej výzdoby bola vždy geometrická. Všetky synagógy sú situované k Jeruzalemu, kde stál jediný chrám židov (naposledy zničený Rimanmi). K vybaveniu synagógy patrí skriňa na zvitky tóry, stôl na čítanie, svietniky a lampy. Na kovové predmety sa nesmie používať zlato, sú skoro vždy z rýdzeho striebra.

V súčasnosti čaká objekt na rekonštrukciu, nakoľko za totality bol užívaný ako sklad kníh a vôbec neudržiavaný. Jeho pekná, typická ornamentika je v havarijnom stave, vidieť ju môžeme v dvornej časti z vchodu na Krmanovej ulici. Tu, medzi vstupmi je umiestnená pamätná tabuľa s hebrejským nápisom na počesť umučeným a zavraždeným košickým židom za druhej svetovej vojny. Bola odhalená v roku 1975 nášho letopočtu a v roku 5735 židovského letopočtu.



/© Foto: Jarmila Švehlíková/