Prejsť na obsah

Decentralizácia je trvalým procesom

V bezprostrednom, otvorenom dialógu s občanmi sa vládny splnomocnenec pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský a zastupujúci primátor mesta Košice František Knapík pokúsili predstaviť svoju víziu funkčnej a efektívnej samosprávy. Podľa V. Nižňanského bolo v reformách vždy najťažšie prekonávať zotrvačnosť systému, ktorý sa bráni zmenám. „Je potrebná silná vízia, odvaha a politická vôľa na presadenie akejkoľvek systémovej zmeny,“ povedal. Zastupujúci primátor Košíc Fr. Knapík vo svojich vstupoch a odpovediach predstavil vlastné skúseností s výkonom funkcie v samospráve, ktorá v procese zmien a politických tlakov obstála so cťou. Košice však chcú byť moderným mestom a ich samospráva slúžiť občanom, tak aby rástla ich životná úroveň a zlepšovali sa všetky služby. V otvorenej debate sa hovorilo aj o veciach, ktoré verejnosť vníma negatívne – napríklad o neúnosnom plytvaní verejnými prostriedkami na odmeny funkcionárov v samospráve.
Reforma verejnej správy na Slovensku je viac ako len reforma riadenia. Musí transformovať celý sektor verejnej správy a ekonomiku krajiny ako celok, teda je to v podstate politický proces, ktorého úspešné zavŕšenie si vyžaduje politickú vôľu. Decentralizácia (najmä fiskálna) je nepretržitým procesom. Jedným z cieľov transformácie verejnej správy je zabezpečiť vyššiu participáciu občanov na rozvoji krajiny. K tomu smeruje presun kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, presun verejných financií na samosprávne inštitúcie a rozloženie zodpovednosti za rozvoj Slovenska na všetky zložky verejnej správy. Zmyslom reforiem je zlepšovanie života občanov, zabezpečovanie ich potrieb vo vyššej kvalite, znižovaním daňového zaťaženia a podporou podnikateľských subjektov. Systém vzťahov medzi štátom a samosprávami by mal rešpektovať tri základné princípy na ktorých musí byť demokratický, efektívny a racionálny systém založený – princíp subsidiarity, motivácie a solidarity. Subsidiarita: právomoci (kompetencie a finanacie) sú delegované zdola nahor od občana, cez obec, región na štát, pričom na vyššiu úroveň sú delegované len tie právomoci, ktoré nemôžu byť efektívne zabezpečené na nižšej úrovni.
Ústava SR v čl. 12 hovorí: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo.“ Posilňovanie tohto ústavného práva na všetkých úrovniach nie je prejavom dobrej vôle centrálnej vlády, či iba jedna z požiadaviek miestnej samosprávy, ale základný ústavný princíp v SR. Jeho uplatňovanie sa uskutočňuje prostredníctvom širokej účasti občanov na správe vecí verejných práve decentralizáciou – odovzdaním právomocí, zodpovednosti a financií z centra na volené orgány samosprávy, reformou inštitúcií verejnej správy, zmenou legislatívy Moderný štát slúži občanom, pre ktorých vytvára rámcové podmienky tak, aby rástla ich životná úroveň – najmä prostredníctvom samosprávy. V roku 1949 schválilo Valné zhromaždenie OSN Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá v hlave prvej hovorí: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti aj v právach. Základné práva a slobody sú nezadateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Každý môže činiť, čo nie je zákonom zakázané a nikto nesmie byť nútený konať, čo zákon neukladá.“ Demokracia nie je systém, kde automaticky vyhráva najlepší názor, ale systém, v ktorom sa presadí ten názor, ktorý dokáže presvedčiť väčšinu.
Sloboda je založená na osobnej a spoločenskej zodpovednosti, je ohraničená slobodou ostatných občanov. Jej doplnkom je solidarita občanov. Aj pre volených funkcionárov samosprávy musí plátiť zásada že verejná služba je predovšetkým realizáciou spoločenského blaha. Verejný dialóg Františka Knapíka a Viktora Nižňanského s občanmi mesta Košice spestrilo hudobné vystúpenie košickej skupiny Cross band.