Prejsť na obsah

Košice sa vracajú do viníc Abaújszantó

Tieto majetky získalo začiatkom 16. storočia z dedičstva významného košického rodáka a mecenáša, ostrihomského arcibiskupa Juraja Szátmáryho. Košice pomohli tokajskej vinárskej oblasti aj v rokoch 1880 až 1890, počas epidémie filoxery a parenospóry – kedy mesto nechalo v oblasti vysadiť 34, 5 katastrálnych jutár viniča. Minuloročná októbrová oberačka hrozna v tokajských viniciach Abaújszantó, za účasti predstaviteľov mesta Košice, stála pri zrode novej iniciatívy - obnovenia pretrhnutých, v minulosti veľmi intenzívnych vzťahov oboch miest. Srdečnosť nových väzieb sa prejavila aj v úvodnom stredajšom programe - pozvánke na podujatie v Uhorskom dvore, pred budovou Štádneho divadla v Košiciach, počas vystúpenia muzikantov a spevákov zo SUŠ Exnárová. Košičania aj hostia z Maďarska odmenili myšlienku spolupráce i samotné vystúpenie búrlivým potleskom.
V rámci projektu obnovovania vinárskych tradícií v Košiciach a okolí, sa v ten istý deň - 20. júna, v priestoroch reštaurácie Uhorský dvor, po niekoľkých storočiach sa oficiálne pristúpilo k perušenej spolupráci mesta s tokajskou oblasťou. Jej základným kameňom sa stal podpis Memoranda o spolupráci a partnerstve, ktoré podpísali primátor mesta Košice Ing. František Knapík a jeho kolega z mestečka Abaújszantó Györgi Madár.

Priateľská spolupráca prostredníctvom vinohradníctva ktoré spája obe mestá bez ohľadu na jestvujúce hranice, otvára podľa memoranda nové možnosti napríklad pri vytváraní vlastného vinárskeho územia mesta Košice v tokajskej oblasti, vrátane výroby vlastného vína (s vlastnou etiketou) ktoré by pripomínalo a reprezentovalo nové aktivity Košíc na poli vinohradníckom. Dohoda medzi oboma mestami pamätá aj na výstavbu spoločného Vinného domu, v ktorom by sa prezentovali a ochutnávali vína najmä s ohľadom na rozvoj cestovného ruchu ako i priateľskej spolupráce na oboch stranách slovensko-maďarskej hranice.

Mestečko Abaújszantó (1. júla 2004 získalo mestské privilégiá) sa preslávilo špičkovými druhmi tokajského furmintu, lipoviny a muškátového vína a v roku 2002 sa jeho „révové" bohatstvo spoločne s unikátným systémom vinných pivníc stalo súčasťou Svetového dedičstva.