Prejsť na obsah

Košická pocta B. Bjornsonovi

V atmosfére jesenného Ružína bolo včera verejnosti predstavené Pamätné miesto Bjørnstjerne Bjørnsona, od ktorého smrti uplynulo sto rokov. Hlas tohto znamenitého Nóra zaznel na obhajobu národných práv Slovákov veľmi silne začiatkom 20. storočia.

Primátor Košíc František Knapík v príhovore ocenil, že pamätné miesto bude pripomínať nielen Bjørnsona, ale aj významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Ten pred 80 rokmi navrhol v Demänovskej doline vytesať na počesť Nóra impozantný monument „Chcel by som vám pripomenúť, že aj táto pekná chvíľa, ktorú spoločne prežívame, bude už od zajtra patriť histórii. Zapamätajme si ju a hovorme o nej. Pretože dobré činy dobrých ľudí sú svetlom tohto sveta. Hovorme o takýchto ľuďoch a o ich činoch. Hovorme o Bjørnstjerne Bjørnsonovi i o Dušanovi Jurkovičovi. Takíto ľudia nám pomáhajú poznať nielen cestu po ktorej sme prešli, ale aj tú, ktorá nás ešte len čaká. A na ktorej by sme aj vďaka ním nemali nikdy zablúdiť," - povedal primátor.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Nórskeho kráľovstva Erik Lahnstein ocenil nielen vzťah Slovákov k jeho rodákovi, ale aj fakt, že tak verne zaspievanú nórsku hymnu, ktorej slová sú Bjørnsonovým dielom, ešte v zahraničí nepočul. Ozdobou podujatia bola účasť Bjørnsonovej pravnučky Marit Bjørnson Barkbu a prasynovca Dušana Jurkoviča, profesora Ivana Jurkoviča.
Slávnostný ceremoniál ozdobili historickí trubači z Košickej filharmónie, Košický spevácky zbor učiteľov i úsmevná scénka, v ktorej sa stretli nórsky trol a slovenská lesná víla.

Pamätné miesto vzniklo vďaka mimoriadnej pomoci Architektonického štúdia ATRIUM, spoločnosti EUROVIA a Mestských lesov Košice. Autori diela Dušan a Michal Burák svoj víťazný návrh pôsobivo zakomponovali do prírodného prostredia, pričom v budúcom roku tu podľa ich projektu ešte pribudne unikátny Bjørnsonov mostík.

Večer sa v Kasárňach - Kulturparku uskutočnila beseda k nórskemu filmu Rebel a národný hrdina, venovaného o B. Bjørnsonovi, ktorú viedol prekladateľ zo severských jazykov Peter Kerlík.

Text: J. Mičovský
Foto: M.Šangala