Mesto Košice chce vyriešiť starú ekologickú záťaž na skládke v Myslave

Mesto Košice chce vyriešiť starú ekologickú záťaž na skládke v Myslave. Uzavretie a rekultivácia starej environmentálnej záťaže je vzhľadom na veľký rozsah a technické riešenie finančne náročné. Mesto sa rozhodlo využiť možnosť ponúkanú vo výzve Ministerstva životného prostredia SR. Za pomoci firmy ISF s.r.o. Bratislava predložilo žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ v programe Základná infraštruktúra, priorita Environmentálna infraštruktúra, opatrenie 2.3 – Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva. Mesto prijalo ponuku firmy ISF s.r.o. Bratislava, ktorá pripravila tento projekt na predloženie na MŽP SR ako svoj pilotný projekt, bez nároku na odmenu. Výška nenávratného finančného príspevku môže byť v prípade tohto projektu až do výšky 95 percent z celkových oprávnených nákladov.

Máme pripravené technické riešenie, ktoré navrhuje čo najúčinnejšie opatrenia na zabránenie ďalšieho vzniku kontaminovaných vôd zatesnením celého povrchu skládky. Tým by sa minimalizovalo prenikanie zrážkových vôd do telesa skládky a odtekanie do potoka. Zemnými úpravami na vrchlíku a svahoch v kombinácii so založením tesniacich a stabilitných prvkov by sa mal dosiahnuť prijateľný tvar a stabilná figúra skládkového telesa. Budú realizované opatrenia proti vnikaniu povrchovej zrážkovej vody do telesa skládky a monitorovací systém na sledovanie kvality podzemných vôd. Taktiež budú vykonané merania, ktorými sa získajú potrebné informácie o vývine a množstve bioplynu na skládke a následne sa vykonajú technické opatrenia. V konečnom efekte bude teleso začlenené do okolitého prostredia biologickou rekultiváciou, ozelenením a sadovými úpravami.

Skládka odpadu Myslava sa rozprestiera na ploche okolo 17 hektárov v katastri Myslavy asi 5 km juhozápadne od centra mesta Košice na ľavom brehu potoku Baška. Potok preteká pozdĺž päty celej skládky a ako pravostranný prítok ústi do Myslavského potoka, ktorý ďalej tečie do Hornádu.. Najbližšia obytná zástavba – sídlisko Lunik IX- je od telesa skládky vzdialená necelých 500 metrov.
Odpad sa v tejto lokalite ukladal už od 50. rokov. Na skládku bol ukladaný nekontrolovane rôznorodý odpad: komunálny odpad, odpad z kafilérií, nádoby od ropných produktov, nemocničný odpad, pneumatiky, železný šrot, odpad z azbestocementu, škvara a podobne.
Skládka komunálneho odpadu pre mesto Košice a priľahlé okolie bola v záujmovej lokalite oficiálne prevádzkovaná od 70. rokov 20. storočia, pričom neboli realizované žiadne technické opatrenia, obmedzujúce negatívne vplyvy skládky na okolie. Odpad bol sypaný voľne z priľahlého svahu do údolia potoka. Odpad bol na skládku ukladaný bez hutnenia a nad potokom vyrástol miestami 20 – 30 m vysoký nestabilný svah. Dažďové vody pretekajú telesom skládky a kontaminované odtekajú do potoka Baška.

Do roku 1990 bolo na skládku uložených zhruba 2 000 000 m3 odpadu, prevažne komunálneho. V roku 1990 bola prevádzka skládky pre komunálny odpad ukončená a podstatná časť povrchu skládky bola prekrytá polmetrovou vrstvou zeminy. Na skládku sa ďalej ukladal odpad deklarovaný ako keramický odpad, stavebná sutina, demolačný odpad, odpad z rekonštrukcií a pod. Zároveň bola v roku 1990 zahájená výstavba zariadenia na energetické využitie bioplynu – do krátkodobej prevádzky bolo zariadenie uvedené v roku 1996. Bioplyn bol vtedy využívaný na vykurovanie prevádzkovej budovy skládky a neďalekého sídliska Lunik IX.

V súčasnosti je väčšina povrchu skládky prekrytá zeminou a zarastená náletovou vegetáciou a zbytkami nefunkčného odplyňovacieho systému. Čelo skládky v celej dĺžke nad potokom Baška je pod sklonom 1:1 (miestami i strmším) a hrozí samovoľným zosuvom. Na neprekrytej časti skládky sa koncentrujú Rómovia, ktorí z uloženého odpadu vyťahujú pre nich využiteľné zvyšky. Zakladajú ohne a sú potenciálnym nebezpečenstvom pre stabilitu a požiarnu bezpečnosť skládky.

Mesto Košice sa nezbavuje zodpovednosti za túto starú environmentálnu záťaž a vzhľadom na akútne riziko predovšetkým v oblasti stability svahu a ohrozenia kvality povrchových a podzemných vôd rozhodlo sa tento problém riešiť. Nezanedbateľný je aj záväzok voči vyše 600 vlastníkom pozemkov v tejto lokalite. Po uzavretí skládky mesto s útvarom hlavného architekta prehodnotí možnosť ich ďalšieho využitia.