Kapitánsky palác

Klasicizujúco - baroková fasáda so zrejmým starším renesančným duchom, patriaca budove Slovenského technického múzea na Hlavnej ulici, je architektonickou dominantou severnej časti Košickej pamiatkovej rezervácie. Po jej stranách sú dva vchody, jeden je priechodom do dvora, druhý je vstupom do budovy. Miestnosti sú zaklenuté barokovými klenbami, v sále na poschodí sa zachoval kamenný kozub s textom zo 17. storočia.
Budova stojí na mieste štyroch gotických meštianskych domov, z čias vzniku Košíc v 13.storočí. V jednom z nich býval kapitán Horného Uhorska a zároveň mesta Košíc Johanes Rueber z Fixendorfu (vo funkcii v rokoch 1568-1584), vojenský velitel a odborník Habsburskej ríše európskeho formátu. Jeho dom pravdepodobne aj nadalej užívali významní vojvodcovia cisárskej strany v protitureckých vojnách a protihabsburských povstaniach. Medzi nimi najvýznamnejší bol Ján Bornemisza, generál uhorskej jazdy, s ktorou sa (neúspešne) zúčasmil povestnej bitky na Bielej hore v roku 1620.

Počas definitívneho nástupu protireformácie v druhej polovici 17.storočia určil cisár Ferdinand III. (v roku 1654) Bornemiszov dom ako oficiálne sídlo hornouhorských kapitánov. Od tohto roku sa stala budova, rozšírená časom o vedľajšie domy, na mnohé stáročia trvalým sídlom najvyšších vojenských hodnostárov prebývajúcich v Košiciach. František Wesselényi (kapitán v rokoch 1649-1656 a opäť v rokoch 1662 až 1664) ju pravdepodobne ako prvý dal stavebne zjednotit vo vtedy modernom renesančnom slohu. Zdržiavali sa tu počas pobytu v Košiciach i vodcovia protihabsburských povstaní, z nich najznámejší bol František Rákzoci II., odvtedy sa palácu vžilo meno Rákozciho dom či palác.
V 18.storočí absolvoval komplex prestavbu v štýle tereziánskeho klasicizujúceho baroka, charakter ktorej si zachoval dodnes. Počas tereziánskych vojenských reforiem slúžil komplex nielen ako veliteľsto oblasti, ale tiež aj ako štáb Mariássyho jazdeckej divízie. Ako sídlo vojenskej administratívy však koncom 19.storočia celý komplex už prestal vyhovovat. V roku 1908 ho vojaci opustili. Komplex potom prešiel rôznymi funkciami, bol školou, knižnicou i administratívnym úradom, až bol pridelený v roku 1945 pre vybudovanie Technického múzea v Košiciach.

 

/miesto: Hlavná ulica 88/

/© Foto: (1) Alexander Jiroušek, (2) Adolf Materna/