Tzv. „asanačné pásmo" je dlhodobo zanedbaným územím, ktoré od založenia sídliska Terasa (pôvodný názov bol „Nové mesto") celé desaťročiačakalo ako územná rezerva na adekvátne využitie. Toto územie sa nachádza v ústrednej východo – západnej kompozičnej osi mesta. Rozvoj obytných štruktúr v 60. a 70. rokoch bol orientovaný prevažne západným smerom (sídlisko Terasa, KVP) a zároveň vychýlil ťažisko sídelnej štruktúry tak, že práve toto územie sa stalo geometrickým stredom mesta.
Nezastavané územie má rozlohu približne 10 hektárov, a jeho väčšia časť je vo vlastníctve mesta.
Tzv. „asanačné pásmo" je významné z viacerých aspektov:
Toto územie tvorí stred obytnej zóny najintenzívnejšie zastavanej časti mesta (t.j. takmer 80 tisíc obyvateľov, z toho - 41 tis. Terasa,
26 tis. KVP, 4 tis. Luník IX, 2 tis. Myslava a 7 tis. prechodne ubytovaných). Vznik Terasy je Košičanom pomerne známy.
Menej známou je skutočnosť, že tento projekt zároveň vytvoril najlepšie predpoklady pre rozvoj celomestského centra Košíc.
Koncepčný návrh pochádza zo začiatku 60. rokov z dielne vynikajúcich architektov, združených Stavoprojektom Košice. Územie sa zároveň nachádza na priesečníku (tzv. trojzubci) najvýznamnejších mestotvorných dopravných radiál - Moldavská, Toryská a Ondavská ulica,
na východnej strane je vymedzené vnútorným a na západnej strane najvýznamnejším okružným vnútromestským koridorom - Triedou SNP.
Má lepšie dopravné napojenie ako historické jadro, zo severu je bezkolízne napojenie po Watsonovej z juhu po Alejovej ulici.
Jedinečnosť tohto územia ďalej podporuje fakt, že tvorí kontaktnú zónu s historickým jadrom. Tzv. „asanačné pásmo" je zároveň poslednou ucelenou nezastavanou plochou uprostred obytnej zóny, určenou na novú výstavbu medzi MČ Staré mesto a MČ Košice – Západ.
Vo väzbe na historické jadro sa takáto príležitosť v budúcnosti opakovať nebude. V súlade s odporúčaniami medzinárodne uznávanej
Novej aténskej charty, 1998 (na jej tvorbe sa podieľali odborníci celého sveta) je nevyhnutné zabezpečiť zmiešaný rozvoj, ktorý občanom umožní bývať v blízkosti zamestnania. Toto je možné dosiahnuť iba tak, že na vymedzenom území tzv. „asanačného pásma" budú striktne vylúčené akékoľvek formy trvalého bývania preto, aby sa okolité obytné zóny nezliali do jediného monofunkčného celku, ktorý nemôže poskytnúť obyvateľom nič okrem obytnej funkcie (jednoúčelové zónovanie). Od výstavby sídliska Terasa uplynulo viac ako 40 rokov a každodenný masový exodus obyvateľov Nového mesta za vyššou občianskou vybavenosťou je dôsledkom absencie zóny pracovných príležitostí, služieb, obchodu, relaxu a zábavy. Cieľom návštevy je prevažne historické jadro mesta, ktoré svojimi obmedzeniami objektívne
na túto úlohu nestačí. Len zdravé a pulzujúce sídlo s naozaj výkonným mestským centrom, kvalitnou infraštruktúrou môže vytvoriť dostatočnú rezervu pre intaktné zachovanie pamiatkového územia.
Striktné jednoúčelové zónovanie produkuje rozsiahle monotónne územia a zároveň vytvára vysoké požiadavky na individuálnu a hromadnú dopravu, ktorá zbytočne preťažuje komunikačný systém mesta. Cieľom spracovania urbanistickej štúdie je zvrátiť tento trend, vytvoriť kvalitné životné prostredie a pripraviť podmienky pre hospodársku prosperitu mesta.
„Mnoho príkladov ukazuje, že mesto budúcnosti nebude mať jedno, ale viac centier. Vznik týchto nových centier vyžaduje pozornosť urbanistov najmä v súvislosti s potrebou vytvoriť v nich kvalitné životné prostredie. V tomto kontexte je treba všade tam, kde je to možné, podporovať namiesto striktného jednoúčelového zónovania zmiešaný rozvoj, ktorý občanom umožní bývať v blízkosti zamestnania."
Zdroj: Nová aténska charta, 1998
Účelom projektu je príprava zmeny súčasného regulačného plánu, najmä zmeny funkčného využitia územia z „Obvodové centrum Košice – Terasa", na „Rozvoj celomestského centra Košice, kompozičná os MČ Košice - Západ".
V hraniciach riešeného územia, vymedzeného regulačným plánom: „Obvodové centrum Košice – Terasa, Regulačný plán – aktualizácia 1999", bude umiestnená výlučne občianska vybavenosť, doplnená verejnou parkovou zeleňou.
Pracovný názov tohto projektu : „Nové mestské centrum".
Bude riešiť vnútorné aj širšie vzťahy územia, za účelom rozšírenia celomestského centra - najmä komunikačné a funkčné prepojenie na historické jadro a posilnenie a skvalitnenie dopravných väzieb a infraštruktúry na okolité obytné štruktúry.
Bude tu zahrnuté optimálne trasovanie pešej komunikácie, resp. pešej zóny s ústredným námestím, vrátane cyklistickej trasy na spojnici Magistrát mesta Košice – Konvalinková ulica – Floriánska ulica – Šrobárova ulica – Alžbetina ulica. Komunikácia s prednosťou pešieho pohybu postupom času by mala získať reprezentatívny vzhľad v celej línii. Táto komunikácia bude mať pracovný názov „Via Cassovia".
Vytvorí sa výšková alebo iná kompozičná dominanta mesta – symbolizujúca „Nové mestské centrum".
V širšom ponímaní projektu sa vyrieši aj neuspokojivá dopravná situácia vo vzťahu k Zimnému štadiónu, k areálu bývalého pivovaru,
k spojovacej komunikácii medzi Moldavskou a Vojenskou ulicou.
Uvažuje sa o zredukovaní rozsahu zelených plôch, tieto sa na území tzv. „asanačného pásma" ukázali ako neefektívne – v súčasnosti neslúžia na šport a relaxáciu, ale prevažne ako úkryt pre neprispôsobivých občanov. Parkové úpravy budú mať iba doplnkový charakter k hlavnej funkcii rozšíreného mestského centra.
Spracoval : Peter Neuwirth
