Košičania si hrdinov SNP pietne uctili v Mestskom parku pri pamätníku generála Ľ. Kukorelliho

Pri príležitosti 74. výročia Slovenského národného povstania sa v utorok (28. 8. 2018) popoludní uskutočnil v košickom Mestskom parku pietny akt kladenia vencov a kytíc k Pamätníku mjr. Ľudovíta Kukorelliho.

Hrdinom SNP vzdali hold predstavitelia Mesta Košice – viceprimátor Martin Petruško a viceprimátorka Renáta Lenártová, zástupcovia Košického samosprávneho kraja, Okresného úradu Košice, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Košice, starostovia košických mestských častí, ale i zástupcovia ďalších štátnych, samosprávnych orgánov, diplomatického zboru, politických strán či hnutí.

Slovenské národné povstanie

Bolo neoddeliteľnou súčasťou európskeho protifašistického odporu, zúčastnili sa ho príslušníci 32 národov. Z dôvodu mohutnejúcej činnosti partizánov vtedajší prezident Jozef Tiso súhlasil s príchodom nemeckých okupačných vojsk na Slovensko. Stalo sa tak dopoludnia 29. augusta 1944. Veliteľ ilegálneho vojenského ústredia vydal rozkaz na branný odpor armády, začalo SNP. Východoslovenské divízie boli okamžitým zásahom nemeckého Wehrmachtu odzbrojené, Nemci obsadili hlavné mesto a veľké priestory na západnom i východnom Slovensku. Centrom SNP sa stala Banská Bystrica, nemecké vojská však v noci z 27. na 28. októbra 1944 porazili povstalcov. Tí prešli na partizánsky spôsob boja a pokračovali v ňom až do oslobodenia našej vlasti v roku 1945.

Hrdina SNP, generál Ľ. Kukorelli

Narodil sa v Krásnej Hôrke - časti Tvrdošína, 6. októbra 1914. Navštevoval meštiansku školu v Kuzmiciach, absolvoval gymnázium v Košiciach, r. 1937 leteckú školu v Prostějove. Bol letcom čs. armády v Spišskej Novej Vsi, neskôr v leteckom pluku v Piešťanoch. Ako letec odmietol bojovať proti Poľsku, medzi vojakmi organizoval protifašistický odboj. Po neúspešnom pokuse o ilegálny odlet do Juhoslávie bol v novembri 1941 odsúdený vojenským súdom v Bratislave na 9 mesiacov väzenia, zbavený hodnosti a vylúčený z armády. Po prepustení z väzenia v marci 1942 sa znova zapojil do odboja. V januári 1943 opäť zatknutý v Piešťanoch a v novembri 1943 v Hlohovci, v Bratislave však utiekol žandárskej eskorte. Cez Oravu sa dostal na východné Slovensko, kde vytvoril pri Matiaške miestny partizánsky oddiel. Organizoval prechody sovietskych zajatcov-vojakov, ktorí ušli z nemeckých zajateckých táborov, do partizánskych skupín na východnom Slovensku. Zapojil sa do príprav SNP, patril k prvým organizátorom partizánskeho hnutia na východnom Slovensku. Prispel k vytvoreniu partizánskej skupiny, neskôr zväzku Čapajev, a stal sa náčelníkom štábu.

Ľ. Kukorelli zahynul za doposiaľ nevyjasnených okolností počas náročného bojového presunu partizánov 24. novembra 1944 v Habure, okres Humenné. Pochovaný je v Košiciach, ako jediný účastník SNP mal pohreb v košickom Dóme sv. Alžbety.

Prezident SR Andrej Kiska povýšil dňa 29. 8. 2018 majora Ľ. Kukorelliho in memoriam do hodnosti brigádneho generála.