Odborný tím Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Ekonomickej univerzity v Bratislave na verejnej prezentácii predstavil návrh modelu samosprávneho usporiadania a riadenia Košíc, ktorý prináša komplexné zhodnotenie fungovania súčasného systému a načrtáva možné scenáre jeho budúcej reformy. Dokument vychádza z rozsiahlych odborných analýz realizovaných v priebehu rokov 2025 a 2026 a reaguje na dlhodobé výzvy, ktorým druhé najväčšie mesto Slovenska čelí.
Podľa autorov dokumentu sa Košice nachádzajú na dôležitej križovatke svojho ďalšieho rozvoja. Mesto síce zostáva ekonomickým, vzdelávacím a kultúrnym centrom východného Slovenska, no zároveň čelí nepriaznivým demografickým trendom, rastúcej suburbanizácii a zvyšujúcim sa nárokom na efektívne poskytovanie verejných služieb.
„Košice dnes fungujú ako jeden prepojený mestský organizmus. Obyvatelia denne cestujú naprieč jednotlivými časťami mesta za prácou, vzdelávaním či službami. Súčasný model rozdelený medzi mesto a 22 mestských častí však často komplikuje riadenie, zvyšuje administratívne náklady a oslabuje schopnosť mesta strategicky plánovať svoj rozvoj,“ uvádza sa v dokumente. Navyše, autori dokumentu zdôrazňujú rozdiely v miere decentralizácie, ktoré sa objavujú medzi jednotlivými mestskými časťami, ako aj zjavné kapacitné rozdiely týchto častí.
Systém, v ktorom sa strácajú peniaze, kompetencie aj efektivita
Súčasné usporiadanie Košíc je na Slovensku jedinečné. Popri magistráte funguje 22 mestských častí s vlastnými starostami, zastupiteľstvami, úradmi a rozpočtami. Jednotlivé mestské časti však majú rozdielne pôsobnosti a s tým súvisiace vnútorné kapacity. Táto štruktúra bola predmetom detailného skúmania a výsledky ukázali, že rozhodujúca časť verejných služieb a finančných zdrojov je už dnes sústredená na úrovni mesta. V rokoch 2015 až 2024 realizovalo mesto Košice takmer 90 percent všetkých samosprávnych výdavkov, zatiaľ čo všetky mestské časti spolu zabezpečovali približne 10 percent výdavkov.
Analýzy zároveň identifikovali výrazné rozdiely v efektívnosti hospodárenia. Mesto dosahuje vysokú mieru efektívnosti využívania finančných zdrojov, pričom väčšina výdavkov smeruje priamo na služby pre obyvateľov. Naopak, významná časť rozpočtov mestských častí je viazaná na vlastnú administratívu. Dokument upozorňuje aj na už spomínané komplikované rozdelenie kompetencií. Obyvatelia sa často nevedia zorientovať v tom, či za konkrétnu službu zodpovedá mesto alebo mestská časť. Reprezentatívny prieskum medzi obyvateľmi ukázal, že viac ako polovica respondentov sa v systéme kompetencií orientuje len veľmi obmedzene.
Významnou súčasťou analýz bolo aj hodnotenie kvality verejných služieb zo strany obyvateľov. Najlepšie hodnotené boli kultúrne zariadenia, materské a základné školy či sociálne služby. Naopak, najväčšia nespokojnosť sa sústreďuje do oblastí dopravy, parkovania, stavu ciest a chodníkov či verejného osvetlenia. Analýza zároveň konštatuje, že súčasný systém vytvára rozdiely v kvalite poskytovaných služieb medzi jednotlivými časťami mesta a komplikuje koordináciu investícií a rozvojových projektov.
Odborníci odporúčajú model jednotného mesta
Dokument analyzuje viacero scenárov budúceho usporiadania mesta. Tie siahajú od zachovania súčasného modelu s čiastkovými úpravami až po vytvorenie jednotného mesta s jednou administratívou a jedným rozpočtom.
Najvýraznejšiu podporu odborného tímu získal model jednotného mesta so zachovaním lokálnej participácie. Tento variant predpokladá zánik mestských častí ako samostatných samosprávnych jednotiek, no zároveň vyzdvihuje využívanie mechanizmov, ktoré umožnia obyvateľom jednotlivých lokalít podieľať sa na rozhodovaní a presadzovať miestne priority. Podľa spracovateľov dokumentu ide o riešenie, ktoré najlepšie kombinuje čo najvyššiu efektívnosť riadenia, zrozumiteľnejšie kompetencie a silnejšiu strategickú koordináciu aktivít vnútri mesta. Ročne by prinieslo úsporu v miliónoch eur. Tá by napríklad v období rokov 2015 – 2024 by dosiahla spolu takmer 60 miliónov eur.
Za najmenej vhodný model odborníci považujú variant vytvorenia štyroch väčších mestských častí. V analýze upozorňujú, že samotné zníženie počtu mestských častí neodstraňuje problémy dvojúrovňového riadenia mesta a neprináša takú mieru efektívnosti, prehľadnosti kompetencií a jednotného riadenia ako model jednotného mesta. Zároveň by takéto usporiadanie bolo z ekonomického hľadiska ešte nákladnejšie ako súčasný stav.
„Súčasný model počtu mestských častí nie je dobrý. Tvrdíme to roky a vždy sme bojovali za to, aby sa situácia v Košiciach zmenila. Ušetrili by sa milióny a zároveň zefektívnila samospráva. Zároveň sme však vždy presadzovali, aby sa zmena udiala na základe odbornosti a nie politikárčenia. Musím sa priznať, že ma trochu prekvapil výsledok štúdie, kde odborníci prichádzajú s variantom zrušenia mestských častí. Zároveň to však pri hlbšej analýze dáva naozaj zmysel. Znížením počtu mestských častí, čo i len na minimum 4 alebo 5 MČ, by sme prakticky neušetrili, a aj efektivita takéhoto kroku je diskutabilná. Chceme byť nositeľom diskusie o tejto dôležitej téme pre Košičanov. Verím, že za témou, ktorú máme v meste desaťročia, urobíme čoskoro definitívnu a dobrú bodku pre všetkých,“ uviedol primátor mesta Košice Jaroslav Polaček (nezávislý).
Začína sa diskusia o budúcnosti Košíc
Autori dokumentu zdôrazňujú, že reforma samosprávneho usporiadania nie je cieľom sama osebe. Jej zmyslom je vytvoriť podmienky pre modernejšie, efektívnejšie a finančne udržateľné fungovanie mesta. Košice podľa nich stoja pred strategickým rozhodnutím, ktoré môže významne ovplyvniť kvalitu verejných služieb, hospodárenie mesta aj jeho schopnosť reagovať na budúce výzvy. Úspech reformy však nebude závisieť len od legislatívnych zmien, ale predovšetkým od kvality jej implementácie, otvorenej komunikácie s verejnosťou a schopnosti zachovať dôveru obyvateľov v nový model fungovania samosprávy.
Predložený návrh preto predstavuje začiatok odbornej a verejnej diskusie o tom, ako by mali Košice fungovať v nasledujúcich desaťročiach ako moderné európske mesto schopné efektívne reagovať na meniace sa potreby svojich obyvateľov.
Verejnej prezentácii a diskusii predchádzali analytická a návrhová fáza, počas ktorých odborný tím zhromažďoval dáta, hodnotil fungovanie súčasného systému a možné scenáre budúceho usporiadania mesta. Dokument bol spracovaný v rámci projektu „Efektívna správa mesta Košice“ a spolufinancovaný zo zdrojov EÚ, Program Slovensko. Jeho finálna verzia má byť mestu Košice oficiálne odovzdaná do konca júna.
