Oslavy otvoril príchod vlaku Nostalgia, ktorý priviezol na košickú Hlavnú stanicu predstaviteľov Rákócziho spoločnosti z Budapešti a mnohých iných hostí zo Slovenska a okolitých krajín. Na Hlavnej stanici ich privítal námestník primátora mesta Košice JUDr. Eugen Čuňo: „Vážení hostia, drahí pasažieri vlaku Nostalgia! Pred sto rokmi, ráno o pol štvrtej, zastavil na košickej železničnej stanici osobitný vlak s telesnými pozostatkami Františka II. Rákocziho, vyhnanca, vzácneho človeka, bojovníka za slobodu, ktorého pohnutý život výrazne vstúpil do spoločnej histórie národov bývalého Uhorska. Po sto rokoch prichádzate do Košíc vy, aby ste vzdali hold osobnosti vám i nám všetkým drahej a blízkej, napriek času, ktorý nás delí od doby v ktorej žil. Sme poctení vašou návštevou, vážime si odhodlanie, s ktorým ste prišli do nášho mesta pripomenúť si pietnou spomienkou udalosti spred storočnice. Prichádzate s posolstvom, ktorého podstatou je úcta k hodnotám, odolávajúcim času. Ďakujeme vám za to, že nezabúdate, ďakujeme za príležitosť spoznať sa a hovoriť o všetkom, čo nás spája, bez ohľadu na hranice či iné rozdiely, ďakujeme za to, že si spoločne s nami dnes pripomeniete pamiatku veľkého a vzácneho človeka, ktorý vo svojej pohnutej dobe dokázal pre spoločnú spravodlivú vec zjednotiť mnohé národy a ľudí bez ohľadu na ich kultúru, náboženské presvedčenie, či spoločenské postavenie. Vitajte v Košiciach!" Úvodné pozdravenie účastníkov osláv sa vzápätí uskutočnilo aj na priestranstve okolo Hudobného pavilónu v Mestskom parku, kde sa početnému zhromaždeniu opäť prihovoril námestník košického primátora E. Čuňo. Okrem iného povedal: „Je pre mňa cťou privítať Vás na podujatí, ktorým si chceme pripomenúť pamiatku významného predstaviteľa našich spoločných dejín, kniežaťa Františka II. Rákócziho. Pred sto rokmi boli telesné pozostatky kniežaťa, jeho príbuzných a druhov prevezené a znovuzpochované v košickom Dóme sv. Alžbety. Túto udalosť, ktorá sa výrazne zapísala do dejín nášho mesta si chceme pripomenúť sprievodom a pietnou spomienkou v uliciach Košíc, ktoré zostali verné kniežaťu a jeho povstalcom do poslednej chvíle. Dnešný deň je vyvrcholením série podujatí, ktoré sa viažu k životu a pôsobeniu kniežaťa v našom meste a okolitom regióne. Som veľmi rád, že v záverečný deň osláv storočnice môžeme spomínať spoločne, v mieri a priateľstve, dôstojne a s pietou. Tak ako pred sto rokmi i dnes je pre naše mesto veľká česť, že táto storočnica v Košiciach našla odozvu u mnohých ľudí na Slovensku aj za jeho hranicami. Telesné pozostatky kniežaťa Františka II. Rákócziho boli do Košíc prevezené a v krypte Dómu sv. Alžbety pochované 29. októbra 1906, na žiadosť vtedajších mestských poslancov. Aj dnes je mesto Košice garantom týchto spomienkových osláv. Odkaz Rákócziho je pre nás stále aktuálny a trvalo nám pripomína, že sloboda je veľkým darom, ktorý si musíme chrániť a keď je to nutné, zaň aj bojovať." Sprievod, ktorý stále naberal nových účastníkov sa potom vydal na cestu do centra mesta a za zvukov zvonov všetkých kostolov pokračoval po Hlavnej ulici až k Dómu sv. Alžbety. Tu sa už k niekoľkým tisícom prítomných z domova i zahraničia prihovoril primátor mesta Košice Ing. František Knapík slovami: „Mesto Košice dnes spomína na udalosť, ktorá sa na týchto miestach odohrala presne pred sto rokmi. Čas akoby sa na chvíľu zastavil pred týmto vznešeným chrámom, v ktorom spočívajú telesné pozostatky kniežaťa Františka II. Rákócziho. Osobnosti, ktorej búrlivý a dramatický osud tak pôsobivo približuje úryvok z nápisu na náhrobku v Dóme sv. Alžbety: „...Ako dvanásťročný, od matky odtrhnutý, božskou prozreteľnosťou cez väzenia, vyhnanstvá a rozličné protivenstvá života vedený, tu odpočívajúcej matke skrz smrť vrátený, našiel v Pánu pokoj, ktorého za živa nepoznal..!" Dnes, na tejto pietnej spomienke si s pohnutím, tak ako naši predkovia pred sto rokmi, hlboko dojatí, spoločne pripomíname pamiatku človeka, ktorý v mnohých smeroch výrazne ovplyvnil svoju prítomnosť a trvalo poznačil nasledujúcu budúcnosť. Jeho posolstvo vyjadrené slávnym heslom „Cum Deo pro Patria et libertate!", s Bohom za vlasť a slobodu, nezostalo zabudnuté. Nezovšednelo, nič nestratilo na platnosti, čas ho neoslabil a Košice naň nezabudli. Vážime si skutočnosť, že práve nášmu mestu sa dostalo cti chrániť odkaz Františka II. Rákócziho a s úctou prijímame povinnosť ho opatrovať. Hodnoty ktoré po celý svoj život, v boji za slobodu porobených národov, aj vo vyhnanstve vyznával, sú univerzálne a večne platné – ich spoločným menovateľom je nezlomná odvaha, viera v spravodlivú vec, láska k vlasti a úcta k slobode. História pripomína, že Košice sú opatrovateľom tohto odkazu. Odkazu osobnosti, ktorá pod jednou vlajkou zjednotila mnohé utláčané národy vtedajšieho Uhorska, v boji za slobodu. V tých časoch boli Košice Rákócziho povstaleckou pevnosťou, dnes sú otvoreným mestom, ktoré si bez predsudkov a ideologických nánosov váži svoju minulosť a svojich šľachetných predkov. Vstúpme teraz spoločne do chrámu sv. Alžbety, tohto dôstojného a krásneho košického svätostánku a vzdajme spoločnou bohoslužbou, po sto rokoch opäť, hold osobnosti, ktorá sa tak výrazne zapísala do našich spoločných dejín!" Košičanov a početných zahraničných hostí, hlavne z Maďarska, potom pozdravil aj maďarský prezident László Sólyom. Podľa jeho slov Košice dostali príležitosť ukázať skvelý príklad ako možno osláviť spoločné korene maďarskej a slovenskej minulosti. „Viem, že aj slovenský ľud si uchováva pamiatku Františka II. Rákociho vo svojom srdci, že sú povesti a piesne o Rákocim," povedal prezident. Z historických súvislostiuviedol, že pod Rákociho odbojovou vlajkou bojovalo aj 6000 slovenských kurucov a zostali zachované Rákociho patenty v slovenskom jazyku. „Ako kedysi, keď sme sa postavili za spoločné hodnoty, aj dnes ich musíme uplatňovať v rámci Európskej únie. Keď si spomíname na minulosť, ktorá nás spája, tak musíme poukázať aj na našu súčasnosť, keď sme spolu účastníkmi jedného medzinárodného spoločenstva," zdôraznil Sólyom. Pripomenul, že EÚ vznikla kvôli tomu, aby európske národy žili spolu v mieri a priateľstve, aby práva každého boli chránené.
„Knieža by sa dnes nepochybne divilo inej tvári bývalého Uhorska a ešte viac by sa divilo modernej a zjednotenej Európe," uviedol okrem iného vo svojom vystúpení predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa.
Vzácni hostia aj početní Košičania sa potom zúčastnili slávnostnej latinskej bohoslužby obety zmierenia v košickej katedrále sv. Alžbety, kde sú v krypte uložené pozostatky Rákociho. Do hrobky v rannogotickom slohu vedie sedemnásť schodov a nachádzajú sa v nej štyri mramorovérakvi , ktoré podľa nákresov Fridricha Schuleka zhotovili peštianski sochári Anzelm Andreetti a František Mikula. Pozostatky Františka II. Rákóziho, jeho matky Heleny Zrinskej a syna Jozefa Rákócziho sa nachádzajú v spoločnom sarkofágu. Pozostatky kniežaťa spočívajú v rakve z cyprusového dreva na poduške naplnenej zemou z jeho rodnej Borše a z Veľkého Šariša, kde istý čas žil.
Účastníci pietnej spomienky položili k miestu posledného odpočinku kniežaťa vence. Pietne akty sa konali aj pri pamätnom Rákociho reliéfe na severnej strane dómu a v areáli Katovej bašty pri pamätníku Františkovi II. Rákocimu, ktorý mestu Košice darovalo Maďarsko. Pamätník je pri replike jeho exilového domu v tureckom Rodošte. V smútočnom a baladicky ladenom dobovom sprievode mestom, ktorý bol pripomienkou udalostí spred 100 rokov, kráčali v historických kostýmoch rákociovski kuruci na koňoch. Na koči viezli cez mesto jeho portrét a rodovú štandardu so stuhami miest, obcí a žúp, kde pôsobil. Značnú časť niekoľkostometrového sprievodu tvorili Maďari z historického vlaku Nostalgia, ktorý vypravili z Budapešti. Podľa agentúry TASR Košičania vnímali oslavy rôzne. "Som dojatá k slzám a šťastná, že som sa toho dožila," uviedla pre 75-ročná Alžbeta Müllerová. Menej nadšenia prejavil 77-ročný Ján Novotný, ktorého mrzí zároveň, že sa viac poz
Galéria k článku
