Primátor Richard Raši odovzdal Košičanom ocenenia

V priestoroch Historickej radnice sa v pondelok 7. mája konal slávnostný ceremoniál odovzdávania Cien mesta Košice. Z rúk primátora Richarda Rašiho si ocenenie prevzalo 10 jednotlivcov a 3 kolektívy, medzi ktorými sa tento rok uznania dostalo lekárom, mnohonásobným darcom krvi, pedagógom, predstaviteľom kultúrnych spoločenských a občianskych inštitúcií, športovcom či umelcom.

Návrhy na udelenie Ceny mesta Košice schválili mestskí poslanci. Okrem tejto ceny bola ďalším Košičanom, ktorí sa zaslúžili o rozvoj nášho mesta, odovzdaná aj Cena primátora mesta Košice (11 jednotlivcov a 3 kolektívy) a Plaketa primátora mesta Košice (4 jednotlivci). Ceremoniál sa konal v čase, kedy si Košice pripomínajú výročie udelenia prvého erbu a vrcholia oslavy Dňa mesta Košice.

Vážení ocenení, milí Košičania, za seba a za všetkých Košičanov Vám zo srdca ďakujem. Za vašu prácu a výsledky, ktoré ste v nej dosiahli na prospech celého mesta. Za to, že ste sa zapísali v tento slávny deň nezmazateľným spôsobom do bohatej histórie mesta Košice. Verím, že vás verejné ocenenie potešilo a že bude inšpirovať ďalších Košičanov k tomu, aby svojim postojom k životu, k práci, k nášmu mestu a k celej našej spoločnosti napomohli ďalšiemu rozvoju Košíc a ďalšiemu skvalitneniu života v našom meste. Prajem vám všetko najlepšie. Veľa zdravia, šťastia a úspechov. Ďakujem za všetko," povedal v príhovore oceneným primátor Richard Raši.


Mestské zastupiteľstvo v Košiciach
u d e l i l o
CENU MESTA KOŠICE

Prof. MUDr. Ivanovi Ahlersovi, DrSc.

za prioritné výsledky v oblasti zdravotníctva a biologických vied, organizovanie a realizovanie prvej extrakorpolárnej hemodialýzy na Slovensku pri príležitosti jej 50. výročia.

Pán profesor Ahlers uskutočnil so svojimi kolegami vo Vojenskej nemocnici Košice prvú hemodialýzu dňa 15. augusta 1962. Extrakorporálna hemodialýza predstavuje zlomovú zdravotnícku technológiu, zachraňujúcu život jedincom s akútnym i chronickým zlyhaním činnosti obličiek. Bez hemodialýzy by sa nemohli realizovať transplantácie obličiek. Za veľmi dôležité možno považovať aj aktivity pána profesora Ahlersa v kozmickej biológii a medicíne. Od r. 1974 do r. 1990 sa časť pracovníkov pod jeho vedením zúčastňovala experimentov s potkanmi, ktoré absolvovali kozmické lety v prostredí mikrogravitácie na palube biodružíc série „Kozmos" v Moskve.
Bol tajomníkom československej časti programu Interkozmos. V posledných dvoch dekádach vytvoril skupinu pracovníkov, zaoberajúcu sa chemoprevenciou experimentálnej rakoviny mliečnej žľazy u potkanov rôznymi farmakami.
Za úspechy v riešení problémov kozmickej biológie a medicíny získal Striebornú (1978) a Zlatú (1987) medailu ČSAV.
Spolu s manželkou zaviedli na PF UPJŠ predmet Fyziológia živočíchov a človeka, neskôr Ekologickú etológiu a Biofarmakológiu. V r. 1990 založil prof. Ahlers na PF UPJŠ Katedru fyziológie živočíchov. V rokoch 1991-1997 bol prorektorom UPJŠ pre vedu a umenie. Viedol desiatky diplomantov, ašpirantov a doktorandov, habilitoval viacerých blízkych spolupracovníkov, z ktorých dvaja sú profesormi.
Ocenený má bohatú publikačnú činnosť. Je autorom monografie a príspevkov v 27 monografiách, mnohých vedeckých prác uverejnených v domácich a zahraničných karentovaných časopisoch. Citácie jeho prác sú vo vyše 250 domácich a zahraničných periodikách.
––––– ÷ ––––



Ing. Ondřejovi Bukovanskému,

za mnohonásobné bezpríspevkové darcovstvo krvi a záchranu života.

Pán inžinier Bukovanský je dlhoročný darca krvi a držiteľ Diamantovej Janského plakety. Bývalý vojak z povolania je v súčasnosti dlhoročný zamestnanec Dopravného podniku mesta Košice, a.s. ako vodič MHD.
Od čias svojej základnej vojenskej služby až dodnes je pravidelným bezpríspevkovým darcom krvi. Počet odberov krvi, krvných doštičiek, či krvnej plazmy v súčasnosti už ani nepočíta. Tento počet sa blíži k úctyhodným 250. Aktívne sa zúčastňuje aj odberov v rámci Ťahanovskej kvapky krvi. O svojich ušľachtilých skutkoch veľmi nerozpráva, je skromný a nenápadný, presne taký, akými bývajú ľudia s veľkým srdcom.
––––– ÷ ––––


Kornélii Csalovej, in memoriam

za angažovanosť v Košickom občianskom klube v zmysle tolerantnosti
a za dokumentovanie a zviditeľňovanie pamiatok a významných osobností Košíc.

Kornélia Csalová bola zakladateľkou a dlhoročnou predsedníčkou Košického občianskeho klubu. Sen študovať na vysokej škole sa v 50. rokoch pre ideologické dôvody neuskutočnil. V roku 1989 sa zapojila do politického diania v Košiciach ako zakladateľka košickej organizácie Maďarskej nezávislej iniciatívy a členka komisií mestského zastupiteľstva. Po roku 2000 spolupracovala na medzinárodných projektoch a na pôde Košického občianskeho klubu sa pod jej vedením rodili a uskutočňovali pozoruhodné akcie. Na besedách a konferenciách sa stretávali politici, umelci, publicisti, politológovia a pravdaže i radoví občania.
Neprofesionálna historička organizovala v Košiciach profesionálne výstavy, besedy, písala i editovala. Kornélia Csalová mala na takéto akcie nielen energiu, ale často i odvahu. Žila a pracovala ako skutočná demokratka, akciami potvrdzovala multikulturálnosť Košíc. Slováci, Česi, Maďari, Židia, Rómovia, Nemci a iní mali v Klube priestor na výstavy, besedy a živé prejavy svojej kultúry. Ako neprofesionálna historička konala profesionálne - bola autorkou i editorkou viacerých publikácií, napr. História košických židov, Košické spolky, Slávni Košičania. Je dobre, že po tomto skromnom a pracovitom človeku zostáva dielo aj v podobe známej monumentálnej sochy Sándora Máraia a jeho Pamätnej izby v historickom jadre Košíc.
––––– ÷ ––––


JUDr. Helene Dohovičovej

pri príležitosti životného jubilea (65 rokov)
za kultúrno-spoločenské aktivity, presadzovanie ekumenizmu a aktívnu prácu s mládežou.

Pani doktorka Dohovičová bola zakladateľkou, predsedníčkou, aktívnou členkou a choreografkou ukrajinského mládežníckeho súboru „Vesna" v Prešove. V Košiciach sa aktívne podieľala na vzniku a činnosti ukrajinského speváckeho zboru „Lastivka", ukrajinského divadelného súboru „DUMKA" a podieľala sa aj na činnosti dievčenského speváckeho zboru „MÁJ". Bola zakladateľkou a aktívnou členkou Ukrajinského národného zboru „Karpaty", členkou výboru spevokolu pre ekonomické a organizačné záležitosti a prípravného výboru 13-tich ročníkov Medzinárodného festivalu duchovných piesní východného obradu v Košiciach s domácou aj zahraničnou účasťou. Je hlavnou organizátorkou a riaditeľkou novoročných plesov Rusínov - Ukrajincov, letných mládežníckych táborov, Letných škôl ukrajinistiky a ďalších aktivít s mládežou.
V roku 2005 jej bolo Ministerstvom kultúry a turizmu Ukrajiny udelené Čestné uznanie za „svedomitú prácu a vysokú profesionalitu". V roku 2009 jej bol rozhodnutím prezidenta Ukrajiny Viktora Juščenka udelený Rád Kňažnej Oľhy III. stupňa za významný osobný prínos pri posilnení medzinárodnej autority Ukrajiny, popularizáciu jej historického dedičstva a terajších úspechov.
––––– ÷ ––––


prof. MVDr. Františkovi LEŠNÍKOVI, DrSc.

za rozvoj veterinárnej a humánnej medicíny.

Pán profesor Lešník vykonával funkciu rektora Vysokej školy veterinárskej
v Košiciach, podpredsedu koordinačnej rady rektorov vysokých škôl, vedúceho katedry, vedúceho oddelenia, vedúceho Združeného pracoviska veterinárskej onkológie v rámci Vedecko – výskumného združenia veterinárskych vied v Košiciach, garanta a člena Koordinačnej pracovnej skupiny pri RVHP pre leukózu hospodárskych zvierat za Československo, člena vedeckej ra