Splnomocnenec Ravasz: Nelegálna osada na Juhu nemá s výstavbou charitného domu nič spoločné

Primátor mesta Jaroslav Polaček (nezávislý) sa v utorok popoludní stretol so splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity Ábelom Ravaszom (Most-Híd). Hlavnou časťou Ravaszovho pobytu v metropole východu bola spolu so starostom mestskej časti Luník IX Marcelom Šaňom (SRK) a ďalšími zainteresovanými návšteva nelegálnej rómskej osady v záhradkárskej lokalite Pri bitúnku. Tá leží v blízkosti lokality, kde chce Arcidiecézna charita (ADCH) v spolupráci s mestom Košice už niekoľko rokov vybudovať zariadenie pre ľudí v núdzi a bez domova. Nový Charitný dom by namiesto toho súčasného na Bosákovej ulici, ktorý už nespĺňa viaceré požiadavky na svoje prevádzku, poskytoval sociálne odkázaným ľuďom komplexné služby na komunitnej úrovni.

Poslanci košického Mestského zastupiteľstva ešte 4. júla 2019 rokovali o dlhodobom prenájme pozemkov na Jarmočnej ulici pre ADCH na výstavbu tohto zariadenia. Po búrlivej diskusii, kde nechýbali ani zástupcovia obyvateľov z Juhu vystupujúcich proti výstavbe Charitného domu, napokon chýbal k prijatiu uznesenia, na ktoré bol potrebný súhlas troch pätín poslancov, jeden hlas. 

Zastupiteľstvo vtedy schválilo doplňujúci návrh, v ktorom požiadali primátora, aby inicioval spoluprácu s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity kvôli komplexnému riešeniu nelegálnych osád na celom území mesta. Primátor mal zároveň iniciovať rokovania s vlastníkmi pozemkov v tejto záhradkárskej lokalite za účelom riešenia nevyhovujúcej situácie s bezpečnosťou, čistotou a dodržiavaním verejného poriadku.

Rávasz nepovažuje nelegálnu osadu na Juhu za rómsku, ale za záhradkársku, kde žijú sociálne slabšie vrstvy občanov

Splnomocnenec Ravasz sa počas utorkového spoločného stretnutia s primátorom Polačekom vyslovil za to, aby sa v Košiciach vytvorila ucelená stratégia bývania marginalizovaných skupín obyvateľstva, pri tvorbe ktorej bude jeho úrad úzko spolupracovať aj s vedením mesta. Priamo v teréne si pozreli aj miesto na Jarmočnej ulici, kde by mal charitný dom stáť a odtiaľ sa vybrali do spomínanej nelegálnej osady. Navštívili príbytky ľudí, ktorí tam žijú a porozprávali sa s nimi o ich problémoch, čo ich najviac trápi. Po obhliadke osady Ravasz uviedol, že danú lokalitu vôbec nepovažuje za rómsku osadu.

„Je to záhradkárska oblasť, v ktorej žijú sociálne slabšie vrstvy občanov. V domoch kde sme boli majú elektrinu, deti vyzerajú byť v pohode, riadne chodia do školy, rodiny majú kontakt so sociálnymi pracovníkmi. Z toho všetkého mi vychádza že táto lokalita asi nepatrí k najhorším na Slovensku, aj keď samozrejme, nie je to tu ideálne. Tak ako v iných podobných záhradkárskych lokalitách, chýba tu vhodná infraštruktúra, takže optimálne to tu určite nie je. Ale že by tu bol nejaký chaos to nepripúšťam. Nie celkom chápem, akú súvislosť má výstavba Charitného domu s touto záhradkárskou lokalitou. Vnímam, že nie sú až tak ďaleko od seba, ale naozaj, nevidím to ako problém,“ skonštatoval Ravasz s tým, že podľa neho v tejto lokalite by ani po výstavbe Charitného domu nehrozilo zvýšenie sociálne odkázaných občanov. 

Nápomocný pri riešení nelegálneho osídlenia na Jarmočnej chce byť aj starosta Šaňa. Zdôraznil, že si je vedomý toho, že mnohí obyvatelia osady majú trvalý pobyt práve na Luniku IX. Podľa jeho slov, títo ľudia by sa mohli vrátiť do miesta svojho trvalého pobytu, kde budú zapojení do systému tzv. prestupného bývania.

Splnomocnene pochválil premenu Luníku IX

Splnomocnenec Ravasz zároveň v utorok vyzdvihol pozitívne kroky, ktoré sa urobili na Luník IX. "Premena je absolútne jednoznačná - aj pre Košičanov, aj pre ľudí, ktorí si myslia, že Luník je ešte stále tá najhoršia lokalita na Slovensku. Vôbec to nie je pravda. Je tam síce toho ešte dosť, čo je potrebné riešiť, ale naozaj sa to hýbe dobrým smerom," doplnil.

Ravasz s vedením mesta hovoril aj o možnosti zapojenia mestských častí, na území ktorých sa nachádzajú nelegálne osídlenia, do národného projektu podpory terénnej alebo komunitnej sociálnej práce. Od roku 2017 využilo takúto možnosť iba trojica mestských častí - Luník IX, Šaca a Džungľa. Ostatné mestské časti vrátane Juhu, na území ktorých sa nachádzajú nelegálne osídlenia takúto možnosť nevyužili. 

Košickí mestskí poslanci budú o prenájme pozemku na Jarmočnej ulici pre ADCH za účelom výstavby Charitného domu opäť rokovať na Mestskom zastupiteľstve 19. septembra 2019. Primátor Polaček zdôraznil, že vyriešením otázky nelegálneho osídlenia v zmysle júlového uznesenia mestského zastupiteľstva budú odstránené všetky prekážky, ktoré bránia začatiu výstavby charitného domu na Jarmočnej. Zároveň upozornil aj na to čo hrozí, ak poslanci návrh na prenájom pozemku pre ADCH na Jarmočnej znovu neschvália.

„V takom prípade zrejme navždy pominie možnosť, aby Arcidiecézna charita získala finančné prostriedky na výstavbu charitného domu z eurofondov. Na to, aby budúci prevádzkovateľ charitného domu dostal finančnú dotáciu, musí predložiť všetky potrebné dokumenty, vrátane stavebných povolení. Arcidiecézna charita ich má, chýba jej iba nájomná zmluva s mestom Košice na daný pozemok,“ dodal Polaček.

Vedenie mesta Košice rozdelilo v zmysle uznesenia poslancov úlohy v súvislosti s vybudovaním zariadenia pre sociálne odkázané skupiny do troch etáp.

Prvá etapa

Mesto najprv oslovilo písomne všetky košické mestské časti s tým, aby informovali o svojich aktivitách v nelegálnych lokalitách na ich území, a zároveň aby navrhli lokality vhodné na výstavbu sociálneho bývania, respektíve útulkov. Z celkovo 22 mestských častí až 10 na žiadosť mesta nereflektovalo vôbec. Ostatné mestské časti síce odpovedali, avšak s výnimkou MČ Košice – Juh a MČ Košice – Nad Jazerom, nenavrhli žiadne lokality. Žiadna z MČ, ktoré na list zareagovali, nemá vytvorené komunitné centrum, nezamestnáva ani žiadnych ľudí, ktorých hlavnú pracovnú náplň tvorí práca v teréne, konkrétne, v nelegálnych osadách.

Ani jedna mestská časť, ktoré odpovedala na list mesta a na ich území sa nachádzajú nelegálne osady, nie je zapojená ani do národného projektu, a nepožiadala ani o podporu terénnej či komunitnej sociálnej práce. Napriek tomu, že MČ Košice – Luník IX, MČ Košice – Šaca a MČ Košice – Džungľa na list z mesta neodpovedali, do národného projektu sa zapojili, a získali aj finančnú podporu na zabezpečenie terénnej alebo komunitnej sociálnej práce.

Druhá etapa

Útvar hlavného architekta (ÚHA) vytypoval niekoľko lokalít vhodných v meste na budovanie zariadení sociálnych služieb. Po vyhodnotení návrhov mestských častí však vyplynulo, že žiadna z navrhovaných lokalít zatiaľ nie je pripravená na okamžitú výstavbu. Z tohto dôvodu sa v súčasnosti javí ako najvhodnejšia lokalita na vybudovanie centra komplexných služieb pre osoby bez domova práve lokalita na Jarmočnej ulici.

Tretia etapa

Mesto navrhuje vytvoriť pracovnú skupinu zloženú z odborníkov (referát strategického rozvoja, ÚHA, referát sociálnych vecí, oddelenie majetkové a právne), ktorá vyhodnotí vhodnosť navrhovaných lokalít aj z pohľadu časových potrieb na ich prípravu, a vypracuje konkrétne návrhy na postupné odstraňovanie nelegálnych osád formou budovania vhodných pobytových sociálnych služieb a sociálneho bývania.

Ďalej mesto navrhuje zapojiť mestské časti, v ktorých sa nachádzajú nelegálne osady do aktívneho riešenia situácie v týchto ,lokalitách, vrátane využívania možností získavania zdrojov na podporu terénnej a komunitnej sociálnej práce, čo umožňuje aj Štatút mesta Košice.

Mesto navrhuje aj vypracovanie systému finančnej podpory – dofinancovania mestských častí pri budovaní komunitných centier a podpore terénnej práce s podmienkou, že MČ získa zdroje na podporu z iných zdrojov ako z rozpočtu mesta.  

Charitný dom má byť trojpodlažný

V projektovom zámere sa uvádza, že zariadenie bude integrovať služby útulku a nocľahárne, poskytovať sa tam má špecializované sociálne poradenstvo, duchovné a psychologické služby, služby vývarovne, aj hygienické očisty klientov. Charitný dom bude murovaný, trojpodlažný a plne vyhovujúci všetkým hygienickým požiadavkám. Na prízemí objektu bude jedáleň a vývarovňa s kapacitou 70 miest na sedenie a 200 dávok polievky, 40 miest pre nocľaháreň, izolačka, kotolňa, práčovňa so sušiarňou, sklad čistej bielizne, príručný a humanitárny sklad, šatňa pre personál – mužov. Na prvom poschodí bude veľká spoločenská miestnosť, izby útulku s kapacitou 40 klientov, spoločná kuchyňa a oddelené hygienické zariadenia, psychologická poradňa, šatne pre personál – ženy, kancelárie pre sociálnych pracovníkov. Na treťom podlaží má byť 10 dvojposteľových izieb útulku vyššieho štandardu s kuchynkami a hygienickými zariadeniami pre klientov, ktorí si už našli prácu, a potrebujú vyšší komfort ubytovania a poskytovania služieb.