V Košiciach pribudlo ďalšie pietne miesto, pri Krematóriu vznikol Les spomienok

Symbolickým zapálením sviečok bol dnes v areáli košického Krematória ako v druhom slovenskom meste otvorený Les spomienok. Jeho myšlienka vychádza z prírodného cintorína na „Záhrade spomienok“, ktorú od roku 2017 vo Zvolene prevádzkuje občianske združenie Živica.

Riaditeľka Správy mestskej zelene (SMsZ) v Košiciach Marta Popríková skonštatovala, že Les spomienok začali realizovať začiatkom roka. Pri jeho úpravách odpracovali 320 hodín. Počas nich urovnávali terén, spevnili pešie cestičky, osadili mobiliár a obradný kameň. Celkové náklady dosiahli takmer 32 000 eur.

„Celkovo má toto územie rozlohu 400 m2 a môže na ňom týmto spôsobom vzniknúť až 476 hrobových miest. Vytvorili sme unikátne miesto, ktoré poskytuje možnosť vytvoriť na jedinečnú rozlúčku. Verím, že tu vznikne naozaj dôstojné miesto odpočinku.“

Spomienky môžu rozkvitnúť na novom prírodnom cintoríne

Podľa košického primátora Jaroslava Polačeka sa uskutočnením tohto inovatívneho projektu pripája metropola východu k českým mestám Praha, Brna alebo slovenskému Zvolenu, kde to už úspešne funguje. Má dobrý pocit z toho, že vďaka úspešnej spolupráci medzi OZ Živica a SMsZ, je odteraz už aj v Košiciach možné nechať spomienky rozkvitnúť na novom prírodnom cintoríne.

„Práve v tomto dušičkovom období sme sa rozhodli, že je vhodný čas na otvorenie Lesa spomienok. Čoraz viac ľudí hľadá alternatívu k tradičnému pochovávaniu alebo chladným obradným sieňam, ktoré berie ohľad aj na úctu k prírode. Les spomienok odráža spojenie prírodného a kultúrneho priestoru a umožňuje s úctou spomínať na našich blízkych. Zároveň tým dbáme aj na prírodu, čo je veľmi dôležité v tomto čase, keď sa musíme vyrovnať s klimatickými zmenami,“ skonštatoval.  

Viceprimátor Gibóda: uctievame si nielen našich blízkych, ale aj prírodu

Viceprimátora Marcela Gibódu (nezávislý) teší, že tento zatiaľ netradičný spôsob pochovávania našiel už u mnohých Košičanov pozitívne ohlasy.

„Som rád, že pri našej snahe byť Zeleným mestom sa môžeme oprieť aj o to ako sa dlhodobo budeme úctivo správať k životnému prostrediu. Mnohí Košičania už teraz vítajú, že nebudeme musieť vyklčovať tento pekný les, ale takýmto šetrným pochovávaním poskytneme obyvateľom priestor, aby si uctili svojich blízkych a prírodu. Budem rád, ak aj tento projekt pomôže k ochrane životného prostredia a dlhodobej udržateľnosti života v našom meste,“ uviedol.

Pochovávať sa na ňom bude od marca do novembra

Monika Suchanská z OZ Živica doplnila, že sa v Lese spomienok bude pochovávať v okolí stromov alebo pod ich korunami. Okolo jedného stromu vznikne maximálne 10 hrobových miest. Pochovávať sa bude od marca do konca novembra, termín rešpektuje prírodné zákonitosti. V zimných mesiacoch sa kvôli zachovaniu dobrého zdravia stromov a ich koreňového systému pochovávať nebude.

Prírodný cintorín je možné navštevovať každý deň v roku. Hrobové miesta sa viditeľne v teréne neoznačujú. Pripomínajú ich tabuľky z kovu osadené pomocou pružín na stromy. Každý pozostalý tak z nich bude vedieť, kde je pochovaný jeho blízky.  

„Do Lesa spomienok nie je možné umiestňovať umelé kvety, kahance a ďalšie klasické hrobové ozdoby. V čase uloženia urny alebo vsypu popola tam však môžu len prírodné kvety bez stúh alebo ozdôb, ktoré sa potom do 14 dní odstránia. Po obrade už nie je povolené prinášať na miesto ďalšie kvety a dekorácie. Sviečky výlučne zo včelieho vosku sa môžu zapaľovať len v prehĺbenine centrálneho kameňa, musia byť z včelieho vosku,“ informovala Monika Suchánska.  

Aké sú výhody organizovania poslednej rozlúčky v Lese spomienok?

- Oproti tradičným pohrebom v sálach ponúka Les spomienok možnosť individualizácie pohrebného obradu po predchádzajúcej dohode so SMsZ. Cieľom je vyjsť v ústrety rodine a pozostalým a uľahčiť poslednú rozlúčku. 

- Pohreb sa môže podobať a prakticky aj zhodovať s klasickým pohrebom či už kresťanským alebo civilným. Ale môže byť aj neformálny a s voľnejším priebehom. Rodina limitovaná časom, správca umožní aj dlhší pohrebný obrad, ak si to pozostalí želajú.

- V porovnaní s tradičným spôsobom pochovávania nevznikajú kamenné náhrobky. Vďaka prírode blízkemu spôsobu pochovávania sa minimalizuje aj ekologická stopa.

- Neformálnosť miesta, ktoré môže príbuzným pomôcť ľahšie akceptovať našu pominuteľnosť. Popol sa vstrebe do zeme prirodzenými procesmi. Nevzniká na ňom odpad.