Festival sa ujal
V pondelok (1.8.) sa v Košiciach skončilo tridsať jeden dňové putovanie s literatúrou za literatúrou – najväčší stredoeurópsky literárny festival Mesiac autorského čítania, ktorý súčasne prebiehal v štyroch mestách troch štátov. V Brne, zakladateľskom festivalovom meste, sa podujatie skončilo už v nedeľu (31.7.), v Ostrave včera (2.8.) a v poľskej Vroclave majú posledný festivalový večer
dnes (3.8.).
Počas každovečerných stretnutí s 61 autormi poézie, prózy, publicistiky a dramatického textu mali návštevníci možnosť urobiť si obraz o súčasnej českej, slovenskej a poľskej tvorbe, zažiť sugestívnu atmosféru čítania jej autormi a klásť im otázky. Festivalová dramaturgia zahrnula do programu osvedčené stálice literárneho neba i mladých autorov, tvorcov, ktorí experimentujú s jazykom alebo formou i stúpencov skôr jednoduchšieho vyjadrenia, avšak bohatých na myšlienky, „klasikov" i rebelov, ktorí viac alebo menej vyvolávali názorovú polemiku.
Autorské stretnutia s českými a slovenskými autormi kvalifikovane moderovali knihovníčky Knižnice pre mládež mesta Košice, poľských autorov predstavili znalci literatúry z Poľského inštitútu Bratislava a polonisti z východoslovenských univerzít. Stretnutia dopĺňali hudobné vsuvky domácich umelcov a vďaka práve prebiehajúcemu festivalu Šengenský poludník i hudobné telesá zo zahraničia.
Kým v Čechách brnianske vydavateľstvo Větrné mlýny tento festival organizuje už dvanásť rokov, na Slovensku sme ho vďaka Knižnici pre mládež mesta Košice mali prvý raz. Na organizovaní sa spolupodieľal Poľský inštitút Bratislava. Všetky večery sa čítalo v Bábkovom divadle Košice, ak počasie dovolilo, na jeho pôsobivom nádvorí. Spočiatku prichádzali dve desiatky ľudí, postupne bolo návštevníkov viac a na niektorých čítačkách neostalo voľné miesto.
Riaditeľka Knižnice pre mládež mesta Košice Iveta Hurná verí, že založená tradícia Mesiaca autorského čítania na Slovensku bude aj naďalej pokračovať. O význame a potrebnosti podujatia ju okrem iného presvedčila skupinka mladých návštevníkov, ktorí za ňou po poslednom čítaní došli s prosbou, aby sa určite festival zopakoval aj o rok. Košický spisovateľ Ján Mičuch sa o festivale vyjadril: „Kára je rozbehnutá. Čo iné ako pokračovať?"
Foto: Ľubica Pavíleková
Priebeh posledného festivalového večera v Košiciach:
1. august 2011 - Večer zrelých osobností
Záverečný večer Mesiaca autorského čítania umožnil stretnutie so zrelými a vynikajúcimi tvorcami. Autor poézie, prózy a dramatických textov, spočiatku stalinista, potom exponent Pražskej jari, neskôr disident, chartista a nedobrovoľný exulant Pavel Kohout napriek všetkému prežitému a 83 rokom je optimistický a mladistvý. Čítal svoje duchaplné trilobytovské fejtóny, ktoré publikuje v Mladej fronte dnes.
Do Košíc pricestoval s manželkou Jelenou Mašinovou, s ktorou vytvorili scenár filmu Koniec veľkých prázdnin. Podotkol, že „na spisovateľstvo človek musí mať hlavu a zadok a Jelena je tou hlavou". Rozprával o tom, ako ho vypočúvala štátna bezpečnosť, ako ho presunuli za rakúske hranice, aké peripetie mu prinieslo dvojité občianstvo a že po novembri nemal záujem vstúpiť do politiky, lebo predtým v nej bol dosť dlho ako amatér... Hoci v čase rozdelenia Československo s trhaním republiky nesúhlasil, dnes tento proces vníma ako užitočný a učebnicovo slušný. Pripomína mu „rozvod unavených manželov, z ktorých každý chce mať posteľ pre seba, ale namiesto toho, aby sa o ňu hádali, obaja si nadobudnú vlastnú".
Poľský básnik, esejista a literárny kritik Tadeusz Dąbrowski je príslušníkom mladšej strednej generácie, vďaka prekladom do svetových jazykov ho však poznajú v mnohých krajinách, v nemecky hovoriacich mu dokonca pridelili čestné miesto v top rebríčku čítanosti. Na otázku, čo si myslí o tomto úspechu, hovorí: „Snažím sa byť blízko čitateľa, ale nie podliezať mu. Báseň je prostriedok komunikácie. Na jej porozumenie nemusí byť človek profesorom literatúry, stačí, ak je citlivý... Veľkosť poézie netkvie v prekombinovanosti formy, ale v jej jednoduchosti..." Tadeuszove básne vedú k premýšľaniu, niekedy je v nich obsiahnutá láskavá irónia, inokedy prvok hry, ale zvyčajne vždy básnický obraz s vážnou výpovednou hodnotou: „Dobro a zlo se ve mně přestaly přít, vyrostly,/ vyspěly, zvážněly, přestěhovaly se / ze společného pokoje, založily rodiny,/..." Alebo báseň s názvom Důsledně: „1. / je poezie tehdy / když cítíš / to / co / cítíš? / 2. /(pokud ne / přečti si báseň / znovu)."
Úvod večera, pauza medzi čítaniami a záver patrili fascinujúcemu recitálu Katky Koščovej v klávesovom sprievode Dana Špinera.
Informácie o festivale:
www.autorskecitanie.sk
www.autorskecteni.cz
www.kosice.sk/article.php?id=9776
Zdroj: Knižnica pre mládež mesta Košice
Galéria k článku
